V posledných týždňoch došlo k zásadnej reinkarnácii verejnej diskusie o kvalite nášho školstva. V mnohých pozorovateľoch prebudilo sledovanie debaty o čaplovičovinách slušnú schizofréniu. Podľa mňa sa na tej čiernej mačke nájde pár bielych škvŕn. O tej čiernej bolo popísané už dosť. Menej o tej svetlejšej stránke prístupu k veci, hoci práve tá by nás mohla konečne posunúť vpred. pokračovanie článku
Nezamestnanosť mladých a obrovské rezervy v reakcieschopnosti školstva na potreby trhu práce sú bohužiaľ celoeurópskym problémom. Ak sa čo najskôr nespamätáme a nezačneme robiť viac pre podporu excelentných výskumných kapacít, infraštruktúry a mladých talentov, Čína nás vo veľmi blízkej dobe definitívne prevalcuje. Je na samostatnú diskusiu, či Európska únia v rámci svojich obmedzených možností podporuje vzdelávanie a inovácie v členských štátoch najlepšie ako môže. Každopádne je nepochybné, že skvalitnenie, zefektívnenie a ďalšie vymakanie nášho školstva je predovšetkým našou národnou domácou úlohou. Svoju časť si musí odrobiť ministerstvo, ale aj samotné školy, študenti a ich rodičia, zamestnávatelia, ale aj médiá. Aj o tom bola minulotýždňová diskusia Euractiv-u a jeho štyroch hostí na tému, či vieme pripraviť ľudí, ktorých naša ekonomika potrebuje. pokračovanie článku
Mnohí označujú naše školstvo za fatálne zdeformované, a to hlavne kvôli jeho nekvalite a neefektívnosti. Budovanie vzdelanostnej ekonomiky nepotrebuje pro-forma rozdávanie diplomov, ale skutočné terciárne vzdelávanie, ktoré bude v rámci svojich možností schopné reagovať na potreby trhu práce. Čo na to politici? Vďaka iným, gorilovejším starostiam ich táto téma v kampani veľmi nerozptyľuje. A to napriek hrozbe, ktorú nekvalitné školstvo predstavuje pre slovenskú budúcnosť. Politici sa obmedzujú na recyklovanie večnej kritiky jeho nekvality, nevyhovujúceho vybavenia škôl či nedostatku práce. Ani jedna strana doteraz nepomenovala konkrétne kroky, ako poňať systematickú reformu školstva. pokračovanie článku
Slovenský predvolebný kolotoč sa nijako nevymyká z radu podobných akcií v iných krajinách. Politici sa predháňajú v sľuboch, ako veci napravia, ak práve oni obsadia vytúžené ministerské stoličky. Ako sme sa však už veľakrát presvedčili, sľuby ani zďaleka nestačia, najmä ak nejeden politik okamžite po voľbách utrpí náhlu stratu pamäti. Práve školstvo by však malo zaujať prioritné postavenie v našom spoločnom rebríčku oblastí, na ktoré by sa za žiadnych okolností nemalo zabudnúť. pokračovanie článku
Diskusia o úpadku vysokého školstva je už súčasťou krčmového folklóru. Hoci sa kritika ozýva z niekoľkých strán naraz, málokedy sa pretaví do konkrétnejšieho určenia príčin a možných riešení slabín. Deformované motivácie vysokých škôl sú hlavnou bariérou zmien, vďaka ktorým by sa mohla skvalitniť výučba študentov, a tým aj zvýšiť ich schopnosť presadiť sa na trhu práce. pokračovanie článku
Kým v minulosti bol vysokoškolský diplom takmer istou garanciou získania vysnívaného jobu, dnes už len ťažko. Každoročne vysoké školy opúšťa vyše 70-tisíc absolventov. Ako je to však s ich šancou nájsť si prácu v tom, čo vyštudovali? Tisíce absolventov slovenských vysokých škôl každoročne bojujú s hľadaním aspoň ako-tak neubíjajúceho zamestnania. Zatiaľ čo firmy sa doslova bijú o kvalitných programátorov či strojárov, dvojcifernému riziku nezamestnanosti čelia absolventi ekonómie, pedagogiky či práva. pokračovanie článku
Minulý týždeň uzrel svetlo sveta ďalší rebríček. Tentokrát sa médiá hromadne venovali hodnoteniu vysokých škôl z dielne ARRA. Má ambíciu pomôcť tým, ktorí sa rozhodujú o výbere vysokej školy a zároveň zvýšiť motiváciu samotných škôl neustále skvalitňovať svoje služby. Čím lepšie hodnotenie v rebríčku, tým lepší imidž a tým vyšší záujem študentov - jednoduchá marketingová logika. Prispieva však takýto rebríček skutočne k tomu, aby vysoké školy boli viac než len masovou produkciou titulov s otáznou použiteľnosťou? pokračovanie článku
Na Slovensku sa intenzívne diskutuje o tom, ako sa všetci ženú na školu, aby im „titul" zabezpečil lepšiu kariéru a povedzme si narovinu, vyšší príjem. O tom, že nie je všetko len o písmenkách pred a za menom, som už aj ja popísala dosť. Tí, ktorí si idú do zahraničia pre vzdelanie skôr než pre titul, majú asi jasno v tom, prečo im odchod z domu stojí za vynaloženú investíciu. Je to práve neuspokojený hlad po vedomostiach? Aké druhy vysokoškolákov sa najčastejšie vyskytujú na svetových univerzitách? pokračovanie článku
Už nám je jasné, že tisíce slovenských vysokoškolákov a absolventov nemajú na saláme svoju post-študentskú budúcnosť. Dlho som však bola zvedavá, ako sa k problematike absolventského trhu práce postavia ľudia, ktorí majú šancu ovplyvniť jeho vývoj - predstavitelia rezortu školstva, práce, zamestnávateľov i samotných univerzít. Konfrontovať ich reakcie som mohla pred niekoľkými dňami na okrúhlom stole s názvom „Spájame vysoké školy s trhom práce". A myslím, že facka ťažko napraviteľnej reality udrela nielen mňa. pokračovanie článku
Presvedčila som sa o tom počas Akadémie, veľtrhu vzdelávania, na ktorom som dostala šancu prezentovať projekt „Nemaj na saláme". Veď kto by nevyužil príležitosť, ktorú mu ponúka obrovská tenisová hala preplnená tisíckami osemnásťročných hláv zaťažených rozhodovaním o výbere vysokej školy a študijného zamerania. „Neviem, čo chcem robiť, rozmýšľam, ale školu som si ešte stále nevybral," počula som z každého kúta a niekedy mi tých deciek bolo až ľúto. Letné lásky, stužková, maturita, prijímačky - každý jeden má dnes iné starosti než to, ako si správne vybrať výšku tak, aby to nakoniec neľutoval. pokračovanie článku
Ak neviete, do čoho pichnúť a hľadáte nejakú tabula rasa oblasť, ktorej sa u nás ešte nikto nevenuje, toto je výzva ako stvorená pre vás. Skúmať uplatniteľnosť našich absolventov zatiaľ tuším nikoho neláka (napriek tomu, že u nás sa ako expert na školstvo tvári hocikto, veď všetci sme chodili do školy, máme tam deti a financujeme ho). Ak hej, nech sa mi prosím ozve. Podľa mňa je v tom celkom budúcnosť, veď ako inak chceme vybudovať tú našu slávnu vzdelanostnú spoločnosť, kde študenti získavajú perfektnú prípravu na prax a následne ženú našu ekonomiku vpred na pozíciách a vysokou pridanou hodnotou. Vopred vás však varujem, ťažko sa vám to bude skúmať. pokračovanie článku
Dnes zverejnená testovacia verzia stránky zverejňujúcej platy absolventov rôznych fakúlt je ďalší chvályhodný počin ministerstva školstva snažiaceho sa o zníženie informačnej nerovnosti v školstve. Predvojom bolo zverejnenie štatistík nezamestnanosti v januári tohto roku. Obávam sa však, že takéto užitočné, no osamelé výstrely do tmy nás asi nespasia (teda to naše školstvo a našu budúcnosť vo virtuálnej vzdelanostnej ekonomike). Práve sporadické tempo týchto aktivít, vytrhávanie informácií z kontextu oveľa komplexnejšieho problému a nezáujem pristupovať k nemu systematicky minimalizujú šancu, že vysoké školstvo sa raz podarí vytrhnúť z jeho izolácie od trhu práce. pokračovanie článku
Pred chvíľou sme sa mohli dočítať o novej správe EÚ o aktuálnych trendoch vo vzdelávaní. Závery pre Slovensko: málo detí v škôlkach (79,1% voči 92,3% v EÚ), veľa na stredných školách (93,3% s maturitou alebo výučným listom voči 78,6% v EÚ), málokoho z nich vyhodia (4,9% voči 14,4% v EÚ), málo vysokoškolsky vzdelanej populácie (17,5% voči 32,3% v EÚ). Záver priemerne kritického čitateľa pri pohľade na tieto čísla: to hádam nemyslia vážne. pokračovanie článku
Kritika nedostatočného prepojenia výučby na prax je už štandardnou súčasťou diskusie o slovenskom školstve. Už menej sa hovorí o tom, že v záujme jeho skvalitnenia je v podstate jedno, kto spraví prvý krok k partnerstvu. Je najvyšší čas opustiť nezmyselné diskusie štýlu „školy sa odmietajú otvoriť vonkajšiemu svetu," resp. „firmy zo spolupráce so školami nič okrem dodatočných nákladov nemajú". Oba postoje nič neriešia v čase, keď zamestnávatelia urgujú zreálnenie prípravy študentov na vstup na trh práce, keď školy deklarujú záujem spolupracovať s expertmi z praxe, a keď existuje množstvo overených modelov na efektívnu realizáciu tejto spolupráce. pokračovanie článku
Po rokoch nedostatočnej pozornosti sa slovenské vysoké školstvo dočkalo snáh o koncepčné riešenie akútnych problémov. Tie stoja v pozadí bujnenia vysokých škôl, nekvalitnej výučby, inflácie titulov či odlivu mozgov do zahraničia. Kroky a vyjadrenia ministra Jurzycu potvrdzujú, že odstránenie informačnej nerovnosti na trhu vzdelávania musí byť neoddeliteľnou súčasťou budúceho riešenia. Zverejnenie štatistík o nezamestnanosti absolventov bude preto v dohľadnej budúcnosti nasledované medzinárodným testovaním kvality výučby (AHELO). Ďalším krokom v tomto úsilí by prirodzene malo byť systematické zvyšovanie transparentnosti o pridanej hodnote vzdelávania prostredníctvom zberu spätnej väzby od všetkých zainteresovaných aktérov (t.j. študentov, pedagógov a v neposlednom rade absolventov snažiacich sa o zužitkovanie získaných poznatkov v praxi, a ich zamestnávateľov). Nepochybujem o tom, že naše ministerstvo má zmapované skúsenosti iných krajín s riešením týchto otázok. Najmä naši českí bratia sú neraz konzultovaní ako zdroj inšpirácie. Preto neprekvapuje, že aj v oblasti zmierňovania informačnej nerovnosti v školstve sú vo svojom snažení pred nami. pokračovanie článku
V minulých týždňoch uverejnené články o prieskumoch spokojnosti pacientov v Anglicku (tu a tu) vyvolávajú otázku, aká je situácia v tejto oblasti vo zvyšku Veľkej Británie. Anglicko je v tomto smere jednoznačným lídrom. Vo Walese ani v Severnom Írsku žiadny obdobný systém zatiaľ neexistuje. V Škótsku spustili národný systém zberu spätnej väzby od pacientov v roku 2008. pokračovanie článku
Na Slovensku bohužiaľ neexistuje systém, ako systematicky sledovať názor pacienta bez spoliehania sa na komerčné prieskumy verejnej mienky. Ešte horšie je, že z pohľadu lekárov či tvorcov verejnej mienky nepredstavuje absencia spätnej väzby pacientov problém. Skvalitnenie pacientskej skúsenosti s čerpaním zdravotnej starostlivosti má pritom potenciál zvýšiť všeobecne nízku spokojnosť pacientov so zdravotníctvom a redukovať náklady spojené s práceneschopnosťou obyvateľstva. Zber spätnej väzby je síce dôležitý v systémoch verejného zdravotníctva (napr. v britskom NHS - tu a tu), ale predovšetkým v tých s dominantným podielom súkromného financovania. Typickým príkladom je zdravotníctvo USA. Napriek vážnym problémom s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti je americký systém sledovania spokojnosti pacientov inšpiratívny pre zvyšok sveta. pokračovanie článku
V oblasti vysokého školstva je predmetom dlhodobých diskusií negatívna spätná väzba študentov ku kvalite výučby, kritika absolventov o zanedbateľnej pridanej hodnote štúdia pre budúce zamestnanie, či varovanie zamestnávateľov o nedostatku technicky zdatných uchádzačov. Riešenie týchto kritických problémov však donedávna nefigurovalo v prioritách ministerstva školstva. V piatok zverejnená výzva ministerstva smerom k budúcim vysokoškolákom prišla takpovediac o päť minút dvanásť. pokračovanie článku
Včera som sa so záujmom pustila do čítania komentáru Inštitútu finančnej politiky o výnosnosti investície do vzdelania. Dúfala som, že konečne sa začal niekto venovať otázke, ako vzhľadom na obmedzenosť dostupných zdrojov v ekonomike zadefinovať optimálnu rovnováhu v počte študujúcich a v kvalite ponúkaného štúdia. Bohužiaľ, analýza len štatisticky podložila známe fakty o vyšších príjmoch a zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných občanov bez zohľadnenia špecifík slovenského vzdelávacieho systému a trhu práce. pokračovanie článku
Minulý článok prezentoval pomerne užitočný spôsob demokratizácie riadenia zdravotníctva, ktorý je už niekoľko rokov implementovaný vo Veľkej Británii. Pravidelný zber spätnej väzby od pacientov je jedným z dôležitých nástrojov na zvyšovanie spokojnosti pacientov s interakciou s lekármi a zdravotníckym systémom. Národný prieskum spokojnosti pacientov však nevenuje dostatočnú pozornosť všeobecným lekárom (GPs). Ich činnosť je organizovaná oddelene od ostatných poskytovateľov (ako sú napr. nemocnice, pohotovosti, zariadenia starostlivosti v tehotenstve či o duševne chorých pacientov). Vzhľadom na špecifickosť ich pozície vyplývajúcej z ich počtu a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti je žiaduce sledovať ich interakciu s pacientmi samostatným prieskumom. V roku 2009 bol preto zber spätnej väzby od pacientov GPs odčlenený od národného programu prieskumov pacientskych názorov (opísaný v minulom článku), ktorého súčasťou bol dovtedy. pokračovanie článku
Mnohí z nás, čo počas štúdia, práce či cestovania okúsili čaro britského systému zdravotníctva (NHS), majú naň vlastný názor. Bez ohľadu na to, či viac alebo menej pozitívny, pri dlhodobom pobyte v tejto krajine má významnú váhu v procese zlepšovania poskytovanej starostlivosti. A to vďaka celonárodnému zberu spätnej väzby od pacientov. Spôsob zakomponovania pacientskej dimenzie do skvalitňovania systému by možno raz mohol slúžiť ako zdroj inšpirácie aj pri hľadaní best practices a slabých miest v slovenskom zdravotníctve. Ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti skutočne záleží na jej skvalitnení, zlepšenie môže len ťažko nastať bez zohľadnenia názoru pacienta napr. na reakcieschopnosť systému, prístup zamestnancov či atmosféru v zdravotníckych zariadeniach. pokračovanie článku
Podľa informácií a špekulácií publikovaných v posledných týždňoch možno len s ťažkosťami identifikovať hĺbku štrukturálnych problémov, v ktorých sa topí španielska ekonomika. Na odľahčenie je potešiteľné, že toto informačné vákuum neplatí pre vysoké školstvo. Resp. aspoň v Katalánsku a na tú oblasť, ktorej som sa venovala aj v predchádzajúcich článkoch (tu, tu, tu a tu): aké sú možnosti sledovania uplatnenia absolventov a využitia týchto poznatkov pre lepšie nastavenie obsahu a procesov vzdelávania. pokračovanie článku
V minulých článkoch som sa snažila pritiahnuť pozornosť ľudí frustrovaných z (ne)kvality slovenského vysokého školstva na skutočnosť, že v západných krajinách by mali relevantnú možnosť túto nespokojnosť prejaviť. A čo je dôležitejšie, spraviť tak s vedomím, že ich spätná väzba bude mať reálny dopad na proces a obsah výučby v danej krajine (vo Veľkej Británii, Taliansku či Holandsku). Typickou reakciou bolo nadšenie z tohto nápadu, sprevádzané konštatovaním, že však na Slovensku je zahmlievanie nefunkčnosti, neefektívnosti či bezúčelnosti národným športom. Vraj tam nie sme a dlho nebudeme. Naozaj? Za povšimnutie stojí, že práve u našich českých bratov sa postupne darí dosahovať mimoriadne úspechy v tejto oblasti. pokračovanie článku
Do tretice všetko dobré na tému hodnotenia trendov v uplatnení absolventov vysokých škôl. Pri analýze zahraničných prístupov k tomuto problému nemožno opomenúť ten holandský. Zatiaľ čo britský systém vyhráva v kategórii intenzity štátnej podpory a metodologickej dokonalosti, a taliansky systém zas komerčným prepojením prieskumov so službami portálu na podporu zamestnanosti absolventov, Holanďania bodujú najmä tichým vplyvom na iné národné systémy. pokračovanie článku
Môj posledný článok o britskom systéme monitoringu uplatnenia absolventov u niektorých vyvolal zaužívané reakcie typu, že Slovensko ešte na takéto moderné postupy nedorástlo. Je jasné, že problém väzí aj v peniazoch, prístupe pedagógov či nezáujme študentov. Zároveň ale stojí za zamyslenie, kým teda naša národná myseľ a rozpočet dorastú na potrebnú úroveň, či by nepomohlo aspoň lepšie spoznať doteraz ignorovanú dimenziu problému - reálnu hodnotu našich diplomov pre prax. V zamýšľaní sa nad inšpiratívnymi príkladmi zo zahraničia, pozrime sa na Taliansko. V prvej stovke Šanghajského rebríčka síce bez zástupcu, no v tejto oblasti mimoriadne príjemné prekvapenie. pokračovanie článku
Študenti (aj keď možno nie tí slovenskí) investujúci nemalé prostriedky, čas a mentálnu kapacitu do niekoľkoročného vzdelávania sa právom pýtajú, ako im konkrétny diplom vylepší kariérne vyhliadky. Tým britským štát informácie tohto typu poskytuje. Pretože vie, že o kvalite „produkcie“ tej ktorej univerzity, presnejšie povedané o jej úspešnosti v konkurenčnom boji o získanie najlepších študentských mozgov, akademikov a prostriedkov na efektívne zhodnotenie tohto potenciálu vypovedajú aj dáta o uplatnení jej absolventov. pokračovanie článku
Keď raz budem mať deti, nechcem ich posielať za normálnym životom do inej krajiny... Tak sa snažím prispieť k tomu, aby som nemusela.
