Českej republike sa darí čoraz lepšie postupovať v presadzovaní systému na systematické hodnotenie uplatnenia absolventov vysokých škôl. Je to vďaka mimoriadnej schopnosti navrhnúť, presadiť a implementovať funkčný systém na tieto účely. Tá primárne vyplýva z teoretických vedomostí a praktických skúseností získaných počas participácie na celoeurópskych prieskumoch uplatnenia absolventov CHEERS 1998 a REFLEX 2006 (na Slovensku zodpovedné orgány radšej ani neprejavujú záujem o objektívne porovnanie úrovne výučby na našich vysokých školách). Ešte dôležitejším receptom na úspech je však otvorenosť politických a akademických kruhov riešeniam, ktoré zavádzajú vyššiu mieru transparentnosti a súťaže do vysokoškolského systému. Do tretice hrá v tomto snažení nezastupiteľnú úlohu aj existencia expertného centra - Strediska vzdelávacej politiky (SVP) na Pedagogickej fakulte Karlovej univerzity. Od roku 2006 v spolupráci so zahraničnými partnermi odborne zastrešuje vývoj metodológie na vývoj tohto systému, zber, analýzu a zverejnenie získaných údajov, ako aj fundraising zdrojov či už z národného alebo z európskeho rozpočtu.
Reflex 2010 je prvým prieskumom tohto typu výlučne v kompetencii českých inštitúcií. Analyzuje zamestnateľnosť absolventov bakalárskych a magisterských programov v školskom roku 2005/2006, t.j. 4-5 rokov od ukončenia štúdia. Účasť takmer všetkých univerzít na prieskume bola zabezpečená okrem úvodnej podpory najväčších škôl aj urgenciou námestníka ministra školstva. Do projektu sa zapojilo 20 verejných (všetky okrem dvoch umeleckých, Jihočeskej a Západočeskej univerzity), 3 z 25 súkromných (najmä vzhľadom na administratívne možnosti) a 1 štátna vysoká škola. Cieľ získať 8000 vyplnených dotazníkov bol úspešne prekročený počtom 8183 dotazníkov. To zodpovedá 9% absolventov daného školského roku. Webová forma zberu dát bola zvolená na základe skúseností nazbieraných počas účasti na medzinárodných projektoch, ako aj odporúčaní nemeckých a rakúskych kolegov realizujúcich podobné prieskumy. Otázky sa týkali nasledujúcich okruhov: absolvované štúdium, jeho hodnotenie (flexibilita programu, spôsob a kvalita výučby, získané kompetencie, väzba na prax etc.), skúsenosť s prechodom do praxe, prvé zamestnanie (povolanie, odvetvie, úväzok, mzda etc.), profesijná história, kompetencie v kontexte požiadaviek zamestnávateľa a celková spokojnosť.
V súlade s centrálne vypracovanou metodikou kontaktné osoby na jednotlivých VŠ oslovili vybraných absolventov klasickým alebo elektronickým listom so žiadosťou a prístupovými údajmi na vyplnenie e-dotazníka. Masarykova a Karlova univerzita kontaktovali absolventov výlučne emailom, niektoré školy ako napr. VŠE čiastočne využívali email vo fáze rozposielania urgencií absolventom, ktorí už dotazník vyplnili. Keďže dodávateľská agentúra a SVP disponujú vyplnenými dotazníkmi, ale zoznamy absolventov s priradenými kódmi ostávajú na univerzitách, prieskum zostáva anonymný. Školy k svojim zoznamom nevedia priradiť výsledné súbory, pretože dostávajú len anonymnú databázu odpovedí.
Realizácia projektu od jeho schválenia po spracovanie výsledkov trvala celý rok. V priebehu roku 2011 bude vypracované porovnanie výsledkov s prieskumami CHEERS 1998 a Reflex 2006, ako aj s nedávnymi analýzami realizovanými v Nemecku a Rakúsku. SVP zároveň pripraví návrh najvhodnejších ukazovateľov na meranie uplatnenia absolventov a ich hodnotenie štúdia, ako aj odporúčania pre ďalší postup v tejto oblasti.
Z uvedeného je jasné, že aj v oblasti zberu spätnej väzby od absolventov nás českí bratia opäť raz predbehli. Niet divu, že vďaka takémuto prístupu k zlepšovaniu kvality vzdelávania jej úroveň na českých vysokých školách zďaleka prekračuje tú, na ktorú sme zvyknutí na Slovensku. Čo tak nepokrčiť plecami a pokúsiť sa o zásadnú zmenu. Zostáva nám len dúfať, že kompetentní sa zamyslia nad tým, či popri podpore masovej dostupnosti vzdelávania sa netreba bližšie pozrieť aj na kvalitu vedomosti tejto vysokoškolsky „vzdelanej" masy.