Ako sa Česi pasujú s informačnou nerovnosťou vo vysokom školstve

Autor: Lucia Kleštincová | 8.3.2011 o 15:11 | (upravené 15.4.2011 o 14:58) Karma článku: 4,80 | Prečítané:  1104x

Po rokoch nedostatočnej pozornosti sa slovenské vysoké školstvo dočkalo snáh o koncepčné riešenie akútnych problémov. Tie stoja v pozadí bujnenia vysokých škôl, nekvalitnej výučby, inflácie titulov či odlivu mozgov do zahraničia. Kroky a vyjadrenia ministra Jurzycu potvrdzujú, že odstránenie informačnej nerovnosti na trhu vzdelávania musí byť neoddeliteľnou súčasťou budúceho riešenia. Zverejnenie štatistík o nezamestnanosti absolventov bude preto v dohľadnej budúcnosti nasledované medzinárodným testovaním kvality výučby (AHELO). Ďalším krokom v tomto úsilí by prirodzene malo byť systematické zvyšovanie transparentnosti o pridanej hodnote vzdelávania prostredníctvom zberu spätnej väzby od všetkých zainteresovaných aktérov (t.j. študentov, pedagógov a v neposlednom rade absolventov snažiacich sa o zužitkovanie získaných poznatkov  v praxi, a ich zamestnávateľov). Nepochybujem o tom, že naše ministerstvo má zmapované skúsenosti iných krajín s riešením týchto otázok. Najmä naši českí bratia sú neraz konzultovaní ako zdroj inšpirácie. Preto neprekvapuje, že aj v oblasti zmierňovania informačnej nerovnosti v školstve sú vo svojom snažení pred nami.

Český náskok je zrejmý z postojov a aktivít na úrovni predstaviteľov štátu, univerzít i občianskej spoločnosti.

Po prvé, spoločné úsilie vysokých škôl a ministerstva školstva v rámci tzv. projektu Reflex obohacuje trh vzdelávania a práce o cenné poznatky o spokojnosti absolventov so získanou prípravou a ich skúsenostiach s prechodom do praxe. Cieľom projektu je v pravidelných cykloch sledovať a vyhodnocovať uplatnenie absolventov v praxi a v nadväznosti na zistené informácie adaptovať študijné programy na potreby národného hospodárstva.

Po druhé sa diskusia o kvalite českých škôl odlišuje od tej našej aj intenzívnejšou prezentáciou názoru  verejnosti cez médiá. Spomeniem napr. iniciatívu českých Hospodárskych novín. V rámci posilňovania súťaže medzi vysokými školami sú výsledkom ich snahy rebríčky najlepších vysokých škôl a otvorená kritika súčasného stavu. V súvislosti s nepoužiteľnosťou bakalárskeho vzdelania v praxi je zaujímavé napr. toto video o naviazaní rozpočtovaných prostriedkov na indikátory kvality, akou je napr. zamestnateľnosť absolventov.

Po tretie by som rada upozornila na angažovanosť Daniela Münicha, ekonóma a člena Národnej ekonomickej rady vlády, pri poukazovaní na problémy českého vysokého školstva.

Systém zůstal stejný, jaký byl, jen se nám do něj hrne místo deseti procent polovina populačního ročníku...

To, co se studenti za tři roky bakalářského studia naučí, je v praxi často nepoužitelné...

V Česku by mělo být maximálně šest skutečných univerzit...

Stát musí usměrňovat svůj zájem. Říci: Chceme takovou a takovou proporci mezi bakaláři a magistry a zaplatíme vzdělávání magistrů a doktorandů jen na školách, kde prokazatelně umějí dělat kvalitní výzkum."

Münichove vyjadrenia v mnohom pripomínajú situáciu u nás. Navrhované riešenia týchto problémov by preto mohli byť prospešné aj v našich podmienkach, kde sa diskusia o systematickej reforme nenachádza v takom štádiu rozpracovanosti. Najmä v podpore zvyšovania informovanosti aktérov v školstve ide Münich oveľa ďalej ako je zverejňovanie štatistík nezamestnanosti či hodnotenie kvality vysokých škôl. Upozorňuje na riziko jednostranného zamerania akýchkoľvek rebríčkov a na rozdiely v preferenciách tých, ktorí ich majú pri svojom rozhodovaní zohľadňovať. Budúci študenti sa pri výbere školy riadia širokým spektrom faktorov od náročnosti štúdia, cez vybavenie škôl a partnerstvá so zahraničnými školami až po možnosť uplatnenia sa na atraktívnom / dobre platenom / odboru relevantnom pracovnom mieste. Najčistejším riešením tejto informačnej asymetrie je preto systematické zhromažďovanie údajov súvisiacich s touto problematikou na jednotnom verejnom mieste a ich sprístupnenie tak, aby si z nich každý mohol vyvodiť závery podľa vlastných potrieb.

Slovenské ministerstvo školstva už informovalo o zámere zverejniť platy absolventov vysokých škôl v dobe 1 a 5 rokov po ukončení štúdia. Dúfajme, že tieto dáta budú časom doplnené aj o komplexné sledovanie spokojnosti absolventov s ich štúdiom. A to nie v izolácii od reality, ale v súvislosti s kariérnou dráhou, na ktorú ich tieto vysoké školy majú pripravovať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?