Oh no... to vážne Brusel?

Autor: Lucia Kleštincová | 19.4.2011 o 16:57 | (upravené 19.4.2011 o 17:04) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  1496x

Pred chvíľou sme sa mohli dočítať o novej správe EÚ o aktuálnych trendoch vo vzdelávaní. Závery pre Slovensko: málo detí v škôlkach (79,1% voči 92,3% v EÚ), veľa na stredných školách (93,3% s maturitou alebo výučným listom voči 78,6% v EÚ), málokoho z nich vyhodia (4,9% voči 14,4% v EÚ), málo vysokoškolsky vzdelanej populácie (17,5% voči 32,3% v EÚ). Záver priemerne kritického čitateľa pri pohľade na tieto čísla: to hádam nemyslia vážne.

Znalec slovenského kontextu veľmi dobre vie, aké ťažké je u nás umiestniť dieťa v škôlke a aké ľahké je ukončiť strednú či vysokú školu. Akosi prehliadaným vedľajším efektom populačného vývoja a masifikácie vzdelávania v posledných desaťročiach sa totiž stalo zatváranie škôlok, bujnenie stredných a vysokých škôl, prijímanie každého ako-tak gramotného uchádzača a pokles kvality zodpovedajúci tomuto extenzívnemu rastu.

Na margo tej kvality: ťažko očakávať, že náročnosť výučby zostane zachovaná, ak na univerzity (vraj elitné vzdelávacie inštitúcie pre top mozgy v krajine) prijímame cca. 65% populačného ročníka maturantov. Nezanedbateľnou hnacou silou v týchto trendoch boli v 90-tych rokoch vytvorené systémy financovania, podľa ktorých rozpočet školy rástol s rastúcim počtom študentov, ako aj štatistické ciele medzinárodných organizácií, ktorým sme sa úporne snažili zapáčiť. Práve tie nás pravidelne upozorňovali na nežiaducu vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva. Socialistické dedičstvo nízkeho podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva bolo skutočne potrebné postupne odstrániť. Nie však na úkor kvality. Zjavne vtedy nikomu nenapadlo, že popri tlaku na splnenie kvantitatívnych cieľov by z dlhodobého hľadiska mohlo byť rovnako užitočné snažiť sa aj o ustráženie kvality vzdelávania. Bohužiaľ, dnes všetci na vlastnej koži zažívame katastrofálne dôsledky tohto vzdelávacieho boomu, či už ako študenti, zamestnanci či zamestnávatelia.

Niekomu možno stále nejde do hlavy tá štatistika vysokoškolsky vzdelanej populácie - veď vysokú školu má už skutočne „každý". Okrem zdedeného nízkeho podielu vysokoškolsky vzdelanej populácie je druhou príčinou v pozadí týchto nepriaznivých čísel nízky podiel absolventov 1. stupňa. Teda bakalárskych programov, ktoré sú v „starých" členských krajinách EÚ oveľa populárnejšie a zároveň plne akceptované na trhu práce. U nás je štandardne len päťročné štúdium považované za ukončené vysokoškolské vzdelanie. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva preto 80% bakalárov pokračuje ďalej v štúdiu 2. stupňa. Bakalári pokračujúci v štúdiu tak vypadávajú zo štatistík vysokoškolákov vo svojej vekovej skupine.

Ostáva sa nám len s úsmevom poďakovať za prezentovanie štatistík tohto druhu. Veď čo iné Slovensku chýba, ak sa chce zaradiť medzi krajiny so skutočne vzdelaným obyvateľstvom a štruktúrou ekonomiky založenou na činnostiach s vyššou pridanou hodnotou. Predsa zintenzívniť tlak na zvyšovanie počtu absolventov vysokých škôl, no nie??

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?