Preberá sa nám ministerstvo školstva k systémovým riešeniam?

Autor: Lucia Kleštincová | 23.9.2011 o 17:33 | (upravené 25.9.2011 o 18:02) Karma článku: 5,39 | Prečítané:  1221x

Dnes zverejnená testovacia verzia stránky zverejňujúcej platy absolventov rôznych fakúlt je ďalší chvályhodný počin ministerstva školstva snažiaceho sa o zníženie informačnej nerovnosti v školstve. Predvojom bolo zverejnenie štatistík nezamestnanosti v januári tohto roku. Obávam sa však, že takéto užitočné, no osamelé výstrely do tmy nás asi nespasia (teda to naše školstvo a našu budúcnosť vo virtuálnej vzdelanostnej ekonomike). Práve sporadické tempo týchto aktivít, vytrhávanie informácií z kontextu oveľa komplexnejšieho problému a nezáujem pristupovať k nemu systematicky minimalizujú šancu, že vysoké školstvo sa raz podarí vytrhnúť z jeho izolácie od trhu práce.

Ministerstvo školstva od nástupu novej vlády deklaruje, že namiesto tvrdej regulácie sa pokúsi zastaviť kvalitatívny úpadok výučby sprístupnením čo najväčšieho rozsahu informácií o prínose toho ktorého štúdia pre svojich absolventov. Informovaní účastníci trhu vzdelávania sa vďaka nim začnú rozhodovať v prospech kvalitných škôl a prispejú tak k úpadku tých, ktoré len ťahajú peniaze zo spoločnej kasy, hromadne rozdávajú diplomy bez zásadnejšej pridanej hodnoty pre kariéru absolventa a ťahajú tak celý systém ku dnu. Logika to správna, len exekúcia má medzery.

Skúmanie väzby štúdia na kariéru absolventa je neuveriteľne komplikovaný predmet výskumu na mnohých pracoviskách na celom svete. Len na Slovensku ho nikto systematicky neskúma. Zverejnenie dát úradov práce o nezamestnanosti absolventov podľa fakúlt, resp. Sociálnej poisťovne o absolventských platoch je len malý príspevok do diskusie. Veď od nástupu vlády ubehlo už viac ako rok.

Ministri školstva a práce mali dať dávno hlavy dokopy a alokovať zodpovednosť za definovanie systému na zber dát o absolventskom trhu práce. Dnes sme už mohli poznať zodpovednú organizačnú jednotku, mať oslovených relevantných účastníkov trhu vzdelávania aj práce a naštartovanú diskusiu o tom, aké, ako a odkiaľ dáta zbierať. A to nielen o platoch a zamestnanosti podľa fakúlt, vyťahujúc nie veľmi kompatibilné dáta z databáz ÚPSVaR-u a Sociálky. Ale aj o tom, ktorí absolventi si vedia nájsť prácu vo svojom odbore a ako kariérne postupujú, alebo či je diplom pre ich kariéru naopak irelevantný. Konkrétny študijný odbor je rozhodne lepšie kritérium na odlíšenie pozície absolventa na trhu práce, než fakulta, nebodaj univerzita. Alebo aj o tom, za aké zručnosti vďačia absolventi svojej alma mater. a aké ich naopak zamestnávatelia na vlastné náklady musia doúčať. Uchádzačom o štúdium ani zamestnávateľom povedia kvalitatívne informácie oveľa viac než izolované čísla. A v neposlednom rade aj o tom, ako zamestnávatelia vidia budúce trendy, koľko akých absolventov potrebujú a ako ich vtiahnuť do vzdelávacieho procesu. Bez týchto informácií len ťažko zastavíme úpadok nášho vysokého školstva a a neefektívne vyhadzovanie peňazí na kvázi-vzdelávanie más s ťažko použiteľnými kompetenciami v praktickom živote.

Štatistiky miezd a zamestnanosti sú fajn, možno pritiahnu viac šikovných hláv na technické odbory. No bez systematického zberu komplexnej spätnej väzby z trhu práce nám so skvalitňovaním školstva veľmi nepomôžu.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?