Inšpirácia z Viedne pre unudených vedátorov: mudrujte o trhu práce

Autor: Lucia Kleštincová | 26.9.2011 o 8:31 | Karma článku: 5,31 | Prečítané:  1340x

Ak neviete, do čoho pichnúť a hľadáte nejakú tabula rasa oblasť, ktorej sa u nás ešte nikto nevenuje, toto je výzva ako stvorená pre vás. Skúmať uplatniteľnosť našich absolventov zatiaľ tuším nikoho neláka (napriek tomu, že u nás sa ako expert na školstvo tvári hocikto, veď všetci sme chodili do školy, máme tam deti a financujeme ho). Ak hej, nech sa mi prosím ozve. Podľa mňa je v tom celkom budúcnosť, veď ako inak chceme vybudovať tú našu slávnu vzdelanostnú spoločnosť, kde študenti získavajú perfektnú prípravu na prax a následne ženú našu ekonomiku vpred na pozíciách a vysokou pridanou hodnotou. Vopred vás však varujem, ťažko sa vám to bude skúmať.

O uplatniteľnosti slovenských absolventov neexistujú žiadne poriadne spracované dáta. Teda okrem dvoch čiastkových výstrelov do tmy z dielne Ministerstva školstva - štatistík nezamestnanosti absolventov jednotlivých fakúlt (v januári 2011) a ich mzdách (minulý piatok). Dúfajme, že ďalšia várka informácií pre nezorientovaných študentov, rodičov, absolventov a zamestnávateľov sa nenarodí až o ďalších deväť mesiacov. Inak sa môžeme aj po ďalšom premárnenom roku tešiť na ďalšie tisícky absolventov nepoužiteľných odborov, absenciu dobre pripravených kandidátov na voľné pracovné miesta, zvyšovanie nezamestnanosti a pomalý ekonomický rast.

Alternatívou môže byť výskum na úrovni o tom, čo si absolventi a zamestnávatelia myslia o konkrétnych študijných odboroch, a následné prispôsobovanie výučby tejto spätnej väzbe. Práve taký sa totiž deje a rozmáha v krajinách, ktorým záleží na svojej konkurencieschopnosti v globálnom boji o talenty a investičné príležitosti. A to nehovorím len o Veľkej Británii, Nemecku či Fínsku, ale aj o Českej Republike, Slovinsku či Gruzínsku.

Minulý týždeň som sa o tom opäť raz presvedčila na konferencii o uplatniteľnosti absolventov vo Viedni. Početné tímy a ich aspoň ako tak financované výskumné projekty v rôznych krajinách svedčia o tom, že všade okrem Slovenska si politici aj vysoké školy uvedomujú, že ich budúci úspech spočíva v prepojení výučby na potreby praxe. Diskusia zahŕňa množstvo aspektov zlaďovania očakávaní a ponuky pedagógov, študentov a zamestnávateľov, a to vrátane otázok funkcie vysokej školy pre spoločnosť, krátko- a dlhodobých tendencií na trhu práce, adaptácie spoločnosti na príliv imigrantov, či vymakávania metodiky na interpretáciu dát tak, aby sa zabránilo špekulatívnym záverom o faktoroch kariérneho úspechu absolventov v časoch hospodárskej krízy. Nejednoznačnosť záverov potvrdzuje, že skúmanie aj tejto problematiky je never-ending story. No zdieľanie skúseností nepochybne prispieva k rýchlejšiemu prispôsobovaniu národných systémov školstva modernému trhu práce a očakávaniam vonkajšieho sveta na internacionalizáciu, mobilitu a 2.0 kompetencie.

Pri neformálnych diskusiách samozrejme prišlo aj na to, ako túto problematiku vnímame a riešime na Slovensku. Tak ako aj na predchádzajúcich konferenciách na túto tému mi však neostalo nič iné, ako priznať informačné vákuum a čo je ešte horšie, celospoločenský nezáujem o identifikáciu problémov a hľadanie riešení v tejto oblasti. Ťažko sa vo viere robiť čo najlepší image svojej krajine kamufluje, prečo je to tak. Veď iné krajiny ponúkajú metodiku na zber dát, konzultantov na ich správnu interpretáciu pre skvalitnenie školstva, Európsky sociálny fond zas nekonečné zdroje na spustenie reforiem na úrovni. Chytí sa raz niekto tejto hodenej rukavice?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?