Čo zorientuje študentov na trhu práce? Jednostranné rebríčky nie.

Autor: Lucia Kleštincová | 5.12.2011 o 12:31 | Karma článku: 5,65 | Prečítané:  1404x

Minulý týždeň uzrel svetlo sveta ďalší rebríček. Tentokrát sa médiá hromadne venovali hodnoteniu vysokých škôl z dielne ARRA. Má ambíciu pomôcť tým, ktorí sa rozhodujú o výbere vysokej školy a zároveň zvýšiť motiváciu samotných škôl neustále skvalitňovať svoje služby. Čím lepšie hodnotenie v rebríčku, tým lepší imidž a tým vyšší záujem študentov - jednoduchá marketingová logika. Prispieva však takýto rebríček skutočne k tomu, aby vysoké školy boli viac než len masovou produkciou titulov s otáznou použiteľnosťou?

V komentároch výsledkov zverejnenej analýzy sa málokto venoval tomu, čo vlastne odzrkadľujú. Užitočným zlepšením metodiky bolo zahrnutie štatistík o zahraničných mobilitách a nezamestnanosti absolventov. Ako však uchádzačom o štúdium pomôžu rozsiahle informácie o počte učiteľov, doktorandov, či pridelených grantoch? Počty a sumy sú síce fajn, nič však nehovoria o kvalite pedagógov a použiteľnosti poskytovaného vzdelania.

Študent ide na výšku (dúfajme) hlavne preto, aby mu boli inšpiratívni experti nápomocní počas 3-6 rokov makania na sebe, a aby tak zvýšil svoje šance na budúci kariérny úspech. Ako má však zistiť, či mu pritom konkrétna fakulta na niečo bude? Potreboval by vedieť napr. to, akú šancu mali doterajší absolventi na nájdenie zamestnania vo vyštudovanom odbore, resp. čo vnímajú ako hlavnú bariéru pri hľadaní práce po škole.

Dnes dostupné dáta neobsahujú žiadnu reflexiu z trhu práce, monitoring uplatnenia absolventov, príp. vyhodnotenie priamej spätnej väzby. Výsledkom sú viac-menej dezorientovaní študenti, ktorí pri výbere školy hľadajú skôr cestu najmenšieho odporu. Z radov zamestnávateľov sa následne a bohužiaľ pravidelne objavuje vážna kritika kompetencií uchádzačov o zamestnanie:

 

1. Akútny nedostatok technikov
„Všeobecne je na trhu nedostatok absolventov technických škôl. Momentálne je veľký pretlak humanitne orientovaných ľudí. Veľa ľudí sa orientuje na manažment, komunikáciu a podobné veľmi všeobecné smery. Ale ich uplatnenie v súčasnej praxi je veľmi problematické a obmedzené. Potom, keď si nemôžu nájsť zamestnanie, sú z toho frustrovaní," Juraj Ivasuk, SAG ELV Slovensko


2. Chýbajúce praktické skúsenosti
„Ideálne je, ak mali študenti možnosť získať popri štúdiu aj praktické skúsenosti, resp. pracovné návyky, čo môže byť pre nich výhodou voči ostatným kandidátom," Elena Šastinská, Penta Investments Limited


3. Nedostatočné jazykové znalosti
„Všetkým študentom by som chcela odkázať, aby nezanedbávali cudzie jazyky, ktoré sa môžu na stredných a vysokých školách učiť bezplatne," Markéta Hritz, Východoslovenská energetika, a.s.


4. Slabé komunikačné zručnosti
„Pri príprave na budúce zamestnanie je treba mať na pamäti, že od absolventov VŠ sa očakáva aj schopnosť sociálnej interakcie so spolupracovníkmi, orientácia na vytváranie vyvážených medziľudských vzťahov," Zora Maková, Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s.


5. Slabé know-how zo zahraničia (chýbajúce stáže)
„Študentom chýbajú okrem schopnosti prezentovať aj skúsenosti zo zahraničia," Peter Štefánik, Continental Matador Rubber


6. Slabá schopnosť presadiť sa
„Slovenskí študenti ešte stále nevedia „predať" samých seba a prezentovať svoje zručnosti," Mária Rusková, OTP Banka


Som presvedčená, že hoci sú rebríčky ARRA užitočným spracovaním dostupných dát, čo najskôr ich treba obohatiť o ďalší uhol pohľadu - spätnú väzbu z trhu práce. Jedine tak si začnú študenti vyberať výšku podľa jej pridanej hodnoty pre budúcu kariéru a nie podľa toho, ktorou sa prepláva ľahšie. No a vysokým školám konečne začne záležať nie na počte hláv získaných v každoročnom nábore, ale skôr na použiteľnosti vzdelania poskytovaného prísne vyberaným študentom. Možno sa raz dočkáme stavu, keď bude počet, štruktúra a kvalifikácia absolventov zodpovedať dopytu na trhu práce.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?