Už aj EU(ractiv) kritizuje naše školstvo

Autor: Lucia Kleštincová | 6.3.2012 o 17:38 | Karma článku: 6,59 | Prečítané:  475x

Nezamestnanosť mladých a obrovské rezervy v reakcieschopnosti školstva na potreby trhu práce sú bohužiaľ celoeurópskym problémom. Ak sa čo najskôr nespamätáme a nezačneme robiť viac pre podporu excelentných výskumných kapacít, infraštruktúry a mladých talentov, Čína nás vo veľmi blízkej dobe definitívne prevalcuje. Je na samostatnú diskusiu, či Európska únia v rámci svojich obmedzených možností podporuje vzdelávanie a inovácie v členských štátoch najlepšie ako môže. Každopádne je nepochybné, že skvalitnenie, zefektívnenie a ďalšie vymakanie nášho školstva je predovšetkým našou národnou domácou úlohou. Svoju časť si musí odrobiť ministerstvo, ale aj samotné školy, študenti a ich rodičia, zamestnávatelia, ale aj médiá. Aj o tom bola minulotýždňová diskusia Euractiv-u a jeho štyroch hostí na tému, či vieme pripraviť ľudí, ktorých naša ekonomika potrebuje.

Európska komisia podľa slov jej zástupcu robí čo môže, aby nám pomohla s identifikáciou riešení na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov. Nehovoriac o množstve peňazí, ktoré by sme mohli čerpať z európskych fondov na modernizáciu školstva. Čo však s nekonečnými studnicami peňazí a analýzami o zlaďovaní školstva s trhom práce, keď u nás záväzky medzirezortnej spolupráce a budovania  vzdelanostnej ekonomiky zostávajú len na papieri? Magické odporúčania Bruselu teda zostávajú pri starých dobrých, no stále nie implementovaných heslách ako lepšia koordinácia inštitúcií, adresné celoživotné vzdelávanie, finančná motivácia škôl či intenzívna (obsahová aj finančná) participácia zamestnávateľov.

Rektor jednej z mála skutočných hviezdičiek na slovenskom vysokoškolskom nebi zopakoval výzvu začať konečne diferencovať financovanie vysokých škôl podľa ich skutočného výkonu - spolupráce s praxou, úspechov v aplikačnom výskume a uplatnení svojich absolventov. Ak financujeme vysoké školy z verejných zdrojov, treba precízne definovať očakávania, regulovať pravidlá a kontrolovať výsledky ich činnosti. Pokračovanie rovnostárstva vo financovaní a podkopávanie výchovy k technickým zručnostiam však naznačuje približovanie sa skôr gréckej, než čínskej ceste.

Zástupca združenia podnikateľov upozornil na čoraz intenzívnejšie kritizovanú priepasť medzi vysokými školami a trhom práce. Lepšia informovanosť o uplatniteľnosti absolventov a úspešných projektoch spolupráce firiem so školami by určite podnietila intenzívnejšie prepájanie týchto dvoch svetov. Zároveň by prispela k posunu motivácie vysokých škôl od náboru uchádzačov k výchove talentov v súlade s potrebami ekonomiky.

Práve v tomto duchu prezentoval zástupca tréningového centra istej americkej strojárenskej firmy mimoriadne úspešný projekt, prostredníctvom ktorého firma prispieva k modernizácii výučby na technických školách (čoskoro možno aj na Slovensku). Jedinečnosť projektu spočíva v systematickej spolupráci pri príprave učebných osnov, technickom vybavení škôl, tréningu učiteľov a prijímaní absolventov do práce. Kľúčom k úspechu je centrálne postavenie samotnej školy v akomkoľvek inovačnom projekte a v neposlednom rade motivačné podmienky pre pedagógov.

Okrem tradičných apelov na zobudenie sa politikov, otvorenie myslí vysokých škôl, angažovanosť firiem a zodpovedné rozhodovanie študentov (a ich rodičov) zaznela počas diskusie aj podnetná výzva voči médiám. Vraj úspech školy v aplikovanom výskume či jej absolventov pri rozbiehaní vlastného biznisu nie je pre našich redaktorov (a ich divákov?) dostatočne škandalózny na to, aby si zaslúžil čestné miesto v spravodajstve. Výsledkom je potom stav popísaný riaditeľom istej elektro-ex-priemyslovky na inom fóre, podľa ktorého naše najmenšie deti nechcú byť pánom učiteľom, zubárom či elektroinžinierom, ale iným „pánom" - celebritou ako sú tie, čo dominujú nášmu mediálnemu priestoru. Odtiaľ je už len krôčik k vysnívaniu si kariéry dnes rovnako intenzívne prezentovaných zástupcov rôznych zvieratiek...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?