reklama
Lucia Kleštincová

Lucia Kleštincová

Bloger 
  • Počet článkov:  58
  •  | 
  • Páči sa:  115x

V eurovoľbách kandidujem za paneurópske hnutie Volt. Je načase, aby bola EÚ riadená profesionálnejšie a hodnotovejšie. Je načase si uvedomiť, čo môže každý z nás urobiť pre to, aby EÚ pretrvala, fungovala a napredovala. Celú kariéru sa pohybujem v blízkosti verejnej správy, pracujem na politikách priemyselného rozvoja a rodovej rovnosti. Práca v Európskej komisii na zmenšovaní dopadov Brexitu a pandémie ma "inšpirovala" zamakať ešte viac na tom, aby sa Európa posunula ku skutočne paneurópskej vízii spolupráce, modernizácie a ľudskosti. Rada o nej pedabatujem aj s vami. Moje názory sú moje, nie európskych inštitúcií. Tie si ľahko vygooglite. Sledovať ma môžete aj na Facebooku a Instagrame. ----------------- Volt Slovensko je pobočka hnutia Volt Europa, ktoré má za cieľ navrátiť dôveru a energiu v politiku. Už dnes formuje budúcnosť ako strana pôsobiaca vo vyše 30 krajinách, s vyše 140 zvolenými zástupcami a dvomi členmi v europarlamente. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáŠkolstvoZdravotníctvo

reklama

Zoznam článkov blogera

8 druhov týpkov na zahraničných výškach

Lucia Kleštincová

8 druhov týpkov na zahraničných výškach

Na Slovensku sa intenzívne diskutuje o tom, ako sa všetci ženú na školu, aby im „titul" zabezpečil lepšiu kariéru a povedzme si narovinu, vyšší príjem. O tom, že nie je všetko len o písmenkách pred a za menom, som už aj ja popísala dosť. Tí, ktorí si idú do zahraničia pre vzdelanie skôr než pre titul, majú asi jasno v tom, prečo im odchod z domu stojí za vynaloženú investíciu. Je to práve neuspokojený hlad po vedomostiach? Aké druhy vysokoškolákov sa najčastejšie vyskytujú na svetových univerzitách?

  • 22. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Konečne sme za jeden stôl posadili všetkých hráčov v školstve

Lucia Kleštincová

Konečne sme za jeden stôl posadili všetkých hráčov v školstve

Už nám je jasné, že tisíce slovenských vysokoškolákov a absolventov nemajú na saláme svoju post-študentskú budúcnosť. Dlho som však bola zvedavá, ako sa k problematike absolventského trhu práce postavia ľudia, ktorí majú šancu ovplyvniť jeho vývoj - predstavitelia rezortu školstva, práce, zamestnávateľov i samotných univerzít. Konfrontovať ich reakcie som mohla pred niekoľkými dňami na okrúhlom stole s názvom „Spájame vysoké školy s trhom práce". A myslím, že facka ťažko napraviteľnej reality udrela nielen mňa.

  • 7. nov 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Wow 5.000 stredoškolákov nemá svoju budúcnosť na saláme

Lucia Kleštincová

Wow 5.000 stredoškolákov nemá svoju budúcnosť na saláme

Presvedčila som sa o tom počas  Akadémie, veľtrhu vzdelávania, na ktorom som dostala šancu prezentovať projekt „Nemaj na saláme". Veď kto by nevyužil príležitosť,  ktorú mu ponúka obrovská tenisová hala preplnená tisíckami osemnásťročných hláv zaťažených rozhodovaním o výbere vysokej školy a študijného zamerania. „Neviem, čo chcem robiť, rozmýšľam, ale školu som si ešte stále nevybral," počula som z každého kúta a niekedy mi tých deciek bolo až ľúto. Letné lásky, stužková, maturita, prijímačky - každý jeden má dnes iné starosti než to, ako si správne vybrať výšku tak, aby to nakoniec neľutoval.

  • 7. okt 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 1
Inšpirácia z Viedne pre unudených vedátorov: mudrujte o trhu práce

Lucia Kleštincová

Inšpirácia z Viedne pre unudených vedátorov: mudrujte o trhu práce

Ak neviete, do čoho pichnúť a hľadáte nejakú tabula rasa oblasť, ktorej sa u nás ešte nikto nevenuje, toto je výzva ako stvorená pre vás. Skúmať uplatniteľnosť našich absolventov zatiaľ tuším nikoho neláka (napriek tomu, že u nás sa ako expert na školstvo tvári hocikto, veď všetci sme chodili do školy, máme tam deti a financujeme ho). Ak hej, nech sa mi prosím ozve. Podľa mňa je v tom celkom budúcnosť, veď ako inak chceme vybudovať tú našu slávnu vzdelanostnú spoločnosť, kde študenti získavajú perfektnú prípravu na prax a následne ženú našu ekonomiku vpred na pozíciách a vysokou pridanou hodnotou. Vopred vás však varujem, ťažko sa vám to bude skúmať.

  • 26. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 4
Preberá sa nám ministerstvo školstva k systémovým riešeniam?

Lucia Kleštincová

Preberá sa nám ministerstvo školstva k systémovým riešeniam?

Dnes zverejnená testovacia verzia stránky zverejňujúcej platy absolventov rôznych fakúlt je ďalší chvályhodný počin ministerstva školstva snažiaceho sa o zníženie informačnej nerovnosti v školstve. Predvojom bolo zverejnenie štatistík nezamestnanosti v januári tohto roku. Obávam sa však, že takéto užitočné, no osamelé výstrely do tmy nás asi nespasia (teda to naše školstvo a našu budúcnosť vo virtuálnej vzdelanostnej ekonomike). Práve sporadické tempo týchto aktivít, vytrhávanie informácií z kontextu oveľa komplexnejšieho problému a nezáujem pristupovať k nemu systematicky minimalizujú šancu, že vysoké školstvo sa raz podarí vytrhnúť z jeho izolácie od trhu práce.

  • 23. sep 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
reklama
Školy a firmy spojte sa!

Lucia Kleštincová

Školy a firmy spojte sa!

Kritika nedostatočného prepojenia výučby na prax je už štandardnou súčasťou diskusie o slovenskom školstve. Už menej sa hovorí o tom, že v záujme jeho skvalitnenia je v podstate jedno, kto spraví prvý krok k partnerstvu. Je najvyšší čas opustiť nezmyselné diskusie štýlu „školy sa odmietajú otvoriť vonkajšiemu svetu," resp. „firmy zo spolupráce so školami nič okrem dodatočných nákladov nemajú". Oba postoje nič neriešia v čase, keď zamestnávatelia urgujú zreálnenie prípravy študentov na vstup na trh práce, keď školy deklarujú záujem spolupracovať s expertmi z praxe, a keď existuje množstvo overených modelov na efektívnu realizáciu tejto spolupráce.

  • 15. apr 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 11
Ako sa Česi pasujú s informačnou nerovnosťou vo vysokom školstve

Lucia Kleštincová

Ako sa Česi pasujú s informačnou nerovnosťou vo vysokom školstve

Po rokoch nedostatočnej pozornosti sa slovenské vysoké školstvo dočkalo snáh o koncepčné riešenie akútnych problémov. Tie stoja v pozadí bujnenia vysokých škôl, nekvalitnej výučby, inflácie titulov či odlivu mozgov do zahraničia. Kroky a vyjadrenia ministra Jurzycu potvrdzujú, že odstránenie informačnej nerovnosti na trhu vzdelávania musí byť neoddeliteľnou súčasťou budúceho riešenia. Zverejnenie štatistík o nezamestnanosti absolventov bude preto v dohľadnej budúcnosti nasledované medzinárodným testovaním kvality výučby (AHELO). Ďalším krokom v tomto úsilí by prirodzene malo byť systematické zvyšovanie transparentnosti o pridanej hodnote vzdelávania prostredníctvom zberu spätnej väzby od všetkých zainteresovaných aktérov (t.j. študentov, pedagógov a v neposlednom rade absolventov snažiacich sa o zužitkovanie získaných poznatkov  v praxi, a ich zamestnávateľov). Nepochybujem o tom, že naše ministerstvo má zmapované skúsenosti iných krajín s riešením týchto otázok. Najmä naši českí bratia sú neraz konzultovaní ako zdroj inšpirácie. Preto neprekvapuje, že aj v oblasti zmierňovania informačnej nerovnosti v školstve sú vo svojom snažení pred nami.

  • 8. mar 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Škótsky pacient ovplyvňuje príjem svojho lekára

Lucia Kleštincová

Škótsky pacient ovplyvňuje príjem svojho lekára

V minulých týždňoch uverejnené články o prieskumoch spokojnosti pacientov v Anglicku (tu a tu) vyvolávajú otázku, aká je situácia v tejto oblasti vo zvyšku Veľkej Británie. Anglicko je v tomto smere jednoznačným lídrom. Vo Walese ani v Severnom Írsku žiadny obdobný systém zatiaľ neexistuje. V Škótsku spustili národný systém zberu spätnej väzby od pacientov v roku 2008.

  • 10. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 17
Názor amerického pacienta

Lucia Kleštincová

Názor amerického pacienta

Na Slovensku bohužiaľ neexistuje systém, ako systematicky sledovať názor pacienta bez spoliehania sa na komerčné prieskumy verejnej mienky. Ešte horšie je, že z pohľadu lekárov či tvorcov verejnej mienky nepredstavuje absencia spätnej väzby pacientov problém. Skvalitnenie pacientskej skúsenosti s čerpaním zdravotnej starostlivosti má pritom potenciál zvýšiť všeobecne nízku spokojnosť pacientov so zdravotníctvom a redukovať náklady spojené s práceneschopnosťou obyvateľstva. Zber spätnej väzby je síce dôležitý v systémoch verejného zdravotníctva (napr. v britskom NHS - tu a tu), ale predovšetkým v tých s dominantným podielom súkromného financovania. Typickým príkladom je zdravotníctvo USA. Napriek vážnym problémom s dostupnosťou zdravotnej starostlivosti je americký systém sledovania spokojnosti pacientov inšpiratívny pre zvyšok sveta.

  • 8. feb 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 38
Len tak ďalej, ministerstvo školstva!

Lucia Kleštincová

Len tak ďalej, ministerstvo školstva!

V oblasti vysokého školstva je predmetom dlhodobých diskusií negatívna spätná väzba študentov ku kvalite výučby, kritika absolventov o zanedbateľnej pridanej hodnote štúdia pre budúce zamestnanie, či varovanie zamestnávateľov o nedostatku technicky zdatných uchádzačov. Riešenie týchto kritických problémov však donedávna nefigurovalo v prioritách ministerstva školstva. V piatok zverejnená výzva ministerstva smerom k budúcim vysokoškolákom prišla takpovediac o päť minút dvanásť.

  • 31. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
reklama
Oplatí sa investovať do vzdelania nielen študentom, ale aj štátu?

Lucia Kleštincová

Oplatí sa investovať do vzdelania nielen študentom, ale aj štátu?

Včera som sa so záujmom pustila do čítania komentáru Inštitútu finančnej politiky o výnosnosti investície do vzdelania. Dúfala som, že konečne sa začal niekto venovať otázke, ako vzhľadom na obmedzenosť dostupných zdrojov v ekonomike zadefinovať optimálnu rovnováhu v počte študujúcich a v kvalite ponúkaného štúdia. Bohužiaľ, analýza len štatisticky podložila známe fakty o vyšších príjmoch a zamestnanosti vysokoškolsky vzdelaných občanov bez zohľadnenia špecifík slovenského vzdelávacieho systému a trhu práce.

  • 27. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 10
Spokojnosť s britským zdravotníctvom? (2)

Lucia Kleštincová

Spokojnosť s britským zdravotníctvom? (2)

Minulý článok prezentoval pomerne užitočný spôsob demokratizácie riadenia zdravotníctva, ktorý je už niekoľko rokov implementovaný vo Veľkej Británii. Pravidelný zber spätnej väzby od pacientov je jedným z dôležitých nástrojov na zvyšovanie spokojnosti pacientov s interakciou s lekármi a zdravotníckym systémom. Národný prieskum spokojnosti pacientov však nevenuje dostatočnú pozornosť všeobecným lekárom (GPs). Ich činnosť je organizovaná oddelene od ostatných poskytovateľov (ako sú napr. nemocnice, pohotovosti, zariadenia starostlivosti v tehotenstve či o duševne chorých pacientov). Vzhľadom na špecifickosť ich pozície vyplývajúcej z ich počtu a rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti je žiaduce sledovať ich interakciu s pacientmi samostatným prieskumom. V roku 2009 bol preto zber spätnej väzby od pacientov GPs odčlenený od národného programu prieskumov pacientskych názorov (opísaný v minulom článku), ktorého súčasťou bol dovtedy.

  • 20. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
Spokojnosť s britským zdravotníctvom?

Lucia Kleštincová

Spokojnosť s britským zdravotníctvom?

Mnohí z nás, čo počas štúdia, práce či cestovania okúsili čaro britského systému zdravotníctva (NHS), majú naň vlastný názor. Bez ohľadu na to, či viac alebo menej pozitívny, pri dlhodobom pobyte v tejto krajine má významnú váhu v procese zlepšovania poskytovanej starostlivosti. A to vďaka celonárodnému zberu spätnej väzby od pacientov. Spôsob zakomponovania pacientskej dimenzie do skvalitňovania systému by možno raz mohol slúžiť ako zdroj inšpirácie aj pri hľadaní best practices a slabých miest v slovenskom zdravotníctve. Ak poskytovateľom zdravotnej starostlivosti skutočne záleží na jej skvalitnení, zlepšenie môže len ťažko nastať bez zohľadnenia názoru pacienta napr. na reakcieschopnosť systému, prístup zamestnancov či atmosféru v zdravotníckych zariadeniach.

  • 12. jan 2011
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 19
Tma v španielskej ekonomike, jasno v školstve

Lucia Kleštincová

Tma v španielskej ekonomike, jasno v školstve

Podľa informácií a špekulácií publikovaných v posledných týždňoch možno len s ťažkosťami identifikovať hĺbku štrukturálnych problémov, v ktorých sa topí španielska ekonomika. Na odľahčenie je potešiteľné, že toto informačné vákuum neplatí pre vysoké školstvo. Resp. aspoň v Katalánsku a na tú oblasť, ktorej som sa venovala aj v predchádzajúcich článkoch (tu, tu, tu a tu): aké sú možnosti sledovania uplatnenia absolventov a využitia týchto poznatkov pre lepšie nastavenie obsahu a procesov vzdelávania.

  • 28. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
Českí bratia nás opäť raz predbehli

Lucia Kleštincová

Českí bratia nás opäť raz predbehli

V minulých článkoch som sa snažila pritiahnuť pozornosť ľudí frustrovaných z (ne)kvality slovenského vysokého školstva na skutočnosť, že v západných krajinách by mali relevantnú možnosť túto nespokojnosť prejaviť. A čo je dôležitejšie, spraviť tak s vedomím, že ich spätná väzba bude mať reálny dopad na proces a obsah výučby v danej krajine (vo Veľkej Británii, Taliansku či Holandsku). Typickou reakciou bolo nadšenie z tohto nápadu, sprevádzané konštatovaním, že však na Slovensku je zahmlievanie nefunkčnosti, neefektívnosti či bezúčelnosti národným športom. Vraj tam nie sme a dlho nebudeme. Naozaj? Za povšimnutie stojí, že práve u našich českých bratov sa postupne darí dosahovať mimoriadne úspechy v tejto oblasti.

  • 7. dec 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 6
reklama
Nie bludní, ale mimoriadne rozhľadení Holanďania

Lucia Kleštincová

Nie bludní, ale mimoriadne rozhľadení Holanďania

Do tretice všetko dobré na tému hodnotenia trendov v uplatnení absolventov vysokých škôl. Pri analýze zahraničných prístupov k tomuto problému nemožno opomenúť ten holandský. Zatiaľ čo britský systém vyhráva v kategórii intenzity štátnej podpory a metodologickej dokonalosti, a taliansky systém zas komerčným prepojením prieskumov so službami portálu na podporu zamestnanosti absolventov, Holanďania bodujú najmä tichým vplyvom na iné národné systémy.

  • 26. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 0
Ako talianske univerzity pomáhajú absolventom nájsť si prácu

Lucia Kleštincová

Ako talianske univerzity pomáhajú absolventom nájsť si prácu

Môj posledný článok o britskom systéme monitoringu uplatnenia absolventov  u niektorých vyvolal zaužívané reakcie typu, že Slovensko ešte na takéto moderné postupy nedorástlo. Je jasné, že problém väzí aj v peniazoch, prístupe pedagógov či nezáujme študentov. Zároveň ale stojí za zamyslenie, kým teda naša národná myseľ a rozpočet dorastú na potrebnú úroveň, či by nepomohlo aspoň lepšie spoznať doteraz ignorovanú dimenziu problému - reálnu hodnotu našich diplomov pre prax. V zamýšľaní sa nad inšpiratívnymi príkladmi zo zahraničia, pozrime sa na Taliansko. V prvej stovke Šanghajského rebríčka síce bez zástupcu, no v tejto oblasti mimoriadne príjemné prekvapenie.

  • 18. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 8
Šance na kariéru s britským titulom?

Lucia Kleštincová

Šance na kariéru s britským titulom?

Študenti (aj keď možno nie tí slovenskí) investujúci nemalé prostriedky, čas a mentálnu kapacitu do niekoľkoročného vzdelávania sa právom pýtajú, ako im konkrétny diplom vylepší kariérne vyhliadky. Tým britským štát informácie tohto typu poskytuje. Pretože vie, že o kvalite „produkcie“ tej ktorej univerzity, presnejšie povedané o jej úspešnosti v konkurenčnom boji o získanie najlepších študentských mozgov, akademikov a prostriedkov na efektívne zhodnotenie tohto potenciálu vypovedajú aj dáta o uplatnení jej absolventov.

  • 10. nov 2010
  • Páči sa: 0x
  • Prečítané: 0x
  • 5
reklama
SkryťZatvoriť reklamu