Oh no... to vážne Brusel?

Autor: Lucia Kleštincová | 19.4.2011 o 16:57 | (upravené 19.4.2011 o 17:04) Karma článku: 7,07 | Prečítané:  1509x

Pred chvíľou sme sa mohli dočítať o novej správe EÚ o aktuálnych trendoch vo vzdelávaní. Závery pre Slovensko: málo detí v škôlkach (79,1% voči 92,3% v EÚ), veľa na stredných školách (93,3% s maturitou alebo výučným listom voči 78,6% v EÚ), málokoho z nich vyhodia (4,9% voči 14,4% v EÚ), málo vysokoškolsky vzdelanej populácie (17,5% voči 32,3% v EÚ). Záver priemerne kritického čitateľa pri pohľade na tieto čísla: to hádam nemyslia vážne.

Znalec slovenského kontextu veľmi dobre vie, aké ťažké je u nás umiestniť dieťa v škôlke a aké ľahké je ukončiť strednú či vysokú školu. Akosi prehliadaným vedľajším efektom populačného vývoja a masifikácie vzdelávania v posledných desaťročiach sa totiž stalo zatváranie škôlok, bujnenie stredných a vysokých škôl, prijímanie každého ako-tak gramotného uchádzača a pokles kvality zodpovedajúci tomuto extenzívnemu rastu.

Na margo tej kvality: ťažko očakávať, že náročnosť výučby zostane zachovaná, ak na univerzity (vraj elitné vzdelávacie inštitúcie pre top mozgy v krajine) prijímame cca. 65% populačného ročníka maturantov. Nezanedbateľnou hnacou silou v týchto trendoch boli v 90-tych rokoch vytvorené systémy financovania, podľa ktorých rozpočet školy rástol s rastúcim počtom študentov, ako aj štatistické ciele medzinárodných organizácií, ktorým sme sa úporne snažili zapáčiť. Práve tie nás pravidelne upozorňovali na nežiaducu vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva. Socialistické dedičstvo nízkeho podielu vysokoškolsky vzdelaného obyvateľstva bolo skutočne potrebné postupne odstrániť. Nie však na úkor kvality. Zjavne vtedy nikomu nenapadlo, že popri tlaku na splnenie kvantitatívnych cieľov by z dlhodobého hľadiska mohlo byť rovnako užitočné snažiť sa aj o ustráženie kvality vzdelávania. Bohužiaľ, dnes všetci na vlastnej koži zažívame katastrofálne dôsledky tohto vzdelávacieho boomu, či už ako študenti, zamestnanci či zamestnávatelia.

Niekomu možno stále nejde do hlavy tá štatistika vysokoškolsky vzdelanej populácie - veď vysokú školu má už skutočne „každý". Okrem zdedeného nízkeho podielu vysokoškolsky vzdelanej populácie je druhou príčinou v pozadí týchto nepriaznivých čísel nízky podiel absolventov 1. stupňa. Teda bakalárskych programov, ktoré sú v „starých" členských krajinách EÚ oveľa populárnejšie a zároveň plne akceptované na trhu práce. U nás je štandardne len päťročné štúdium považované za ukončené vysokoškolské vzdelanie. Podľa údajov Ústavu informácií a prognóz školstva preto 80% bakalárov pokračuje ďalej v štúdiu 2. stupňa. Bakalári pokračujúci v štúdiu tak vypadávajú zo štatistík vysokoškolákov vo svojej vekovej skupine.

Ostáva sa nám len s úsmevom poďakovať za prezentovanie štatistík tohto druhu. Veď čo iné Slovensku chýba, ak sa chce zaradiť medzi krajiny so skutočne vzdelaným obyvateľstvom a štruktúrou ekonomiky založenou na činnostiach s vyššou pridanou hodnotou. Predsa zintenzívniť tlak na zvyšovanie počtu absolventov vysokých škôl, no nie??

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?