Realitu nášho vysokého školstva charakterizujú smutné fenomény ako jeho nekontrolovaný boom, titulománia, nezáujem o aspoň trochu užitočné odbory, nadmerné teoretizovanie či neschopnosť pritiahnuť skutočne kvalitných pedagógov. Skvalitnenie však bude nemožné bez radikálnej zmeny manažmentu, motivácií pánov rektorov, a teda aj mechanizmu ich financovania. Bez prísneho rozlišovania kvality jednotlivých hráčov budeme len svedkami pokračujúcej devalvácie hodnoty diplomu na trhu práce, masového odchodu talentov do zahraničia a akútneho nedostatku dobre uplatniteľných absolventov. Práve tí by mali byť povestnou šťukou v rybníku, ktorá sa vďaka čerstvo nadupanej hlave, flexibilite a inovatívnosti stane ťahúňom rastu svojej firmy a v konečnom dôsledku celej ekonomiky.
Politici však zatiaľ kašlú na potrebu zadefinovať konkrétne kroky, vďaka ktorým by nebol ďalší pokus o reformu len kozmetickou zmenou. Školstvo má tú smolu, že je to príliš komplikovaný systém a efekty sa dostavujú v príliš vzdialenej budúcnosti na to, aby sa politikom oplatilo zdržiavať sa precíznou realizáciou poriadne pripravenej koncepcie. Koniec koncov, v najhoršom môžu aj oni poslať svoje deti na školu do zahraničia. A aj to spravia.
Ak chce však aj Slovensko mať raz svoju Nokiu, nezaobíde sa bez radikálneho vymedzenia priorít, kontroly kvality a koordinácie naprieč rezortmi a politickým spektrom. Ak to budúci minister bude myslieť s reformou fakt vážne, ponúkam pár krokov, na ktoré netreba zabudnúť:
1. Pomenovať priority - Štát musí definovať, aký výstup očakáva výmenou za peniaze, ktoré do školstva nalieva. Daňoví poplatníci očakávajú, že za ich nemalé odvody bude aj školstvo plnohodnotne plniť svoju primárnu funkciu. Tou je príprava absolventov pre trh práce. Treba sa konečne dohodnúť, koľko absolventov rôznych typov a stupňov štúdia, v akej odborovej štruktúre a akej kvality Slovensko potrebuje na to, aby dokázalo naštartovať trvalo udržateľný rast a tvorbu nových pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou.
2. Pomenovať realitu obmedzených zdrojov - Je najvyšší čas pomenovať krutú realitu, že aj keď je peňazí v školstve málo, v dohľadnej dobe ich asi nebude výrazne viac. Pokiaľ sa radikálne nenaštartuje čerpanie eurofondov či nedôjde k jeho čiastočnému spoplatneniu, nemožno očakávať výraznejšie zvýšenie vzdelávacieho rozpočtu.
3. Hľadať priesečník medzi rozpočtovými možnosťami a potrebami ekonomiky - Reforma sa nepodarí bez hľadania optimálnej kombinácie vo využívaní zdrojov na ciele, ktoré boli stanovené ako spoločná priorita. Nedá sa predstierať, že pri daných zdrojoch je možné dosahovať naraz kvalitu aj kvantitu. Treba hľadať kompromis tak, aby počet, štruktúra a kvalita absolventov zodpovedali možnostiam a potrebám ekonomiky. Nie však izolovaným rozhodovaním na ministerstve školstva, ale v úzkej spolupráci z rezortmi práce, financií a hospodárstva, ako aj komunikáciou so zamestnávateľmi.
4. Alokovať inštitucionálnu zodpovednosť - Je neuveriteľné, že u nás stále neexistuje inštitúcia zodpovedná za monitoring a zlaďovanie ponuky trhu vzdelávania a dopytu na trhu práce. A to napriek nemalému rozpočtu rezortu školstva, kvantu jemu podriadených organizácií a vážnej kritike nekvality výučby. Je najvyšší čas začať zbierať spoľahlivé informácie o aktuálnom stave, ponúknuť prognózy, pomenovať možnosti a navrhnúť riešenia, ako sa dopracovať k želanému stavu. K modelu školstva, ktorý bude vďaka diferencovanej štruktúre produkovať dobre uplatniteľných absolventov, zastaví únik talentov, ponúkne reálnu kariérnu alternatívu kvalitným pedagógom a umožní funkčné prepojenie vzdelávania a praxe nielen v oblasti výučby, ale aj aplikovaného výskumu.
5. Prispôsobiť mechanizmus financovania - Vzhľadom na obmedzené možnosti a ambiciózne ciele treba to málo disponibilných prostriedkov rozdeľovať tak, aby boli vysoké školy motivované napĺňať svoju misiu. Ako bolo už viackrát spomínané, z verejných zdrojov by mali byť financované len tie vysoké školy, ktoré produkujú absolventov v štruktúre a kvalite zodpovedajúcej potrebám našej ekonomiky.
Inak môžeme rovno otvoriť diskusiu, aké vývojové štádium čaká našu montážnu ekonomiku potom, čo sa naši veľavážení investori zbalia smerom na východ.