Európska komisia podľa slov jej zástupcu robí čo môže, aby nám pomohla s identifikáciou riešení na zvýšenie zamestnateľnosti absolventov. Nehovoriac o množstve peňazí, ktoré by sme mohli čerpať z európskych fondov na modernizáciu školstva. Čo však s nekonečnými studnicami peňazí a analýzami o zlaďovaní školstva s trhom práce, keď u nás záväzky medzirezortnej spolupráce a budovania vzdelanostnej ekonomiky zostávajú len na papieri? Magické odporúčania Bruselu teda zostávajú pri starých dobrých, no stále nie implementovaných heslách ako lepšia koordinácia inštitúcií, adresné celoživotné vzdelávanie, finančná motivácia škôl či intenzívna (obsahová aj finančná) participácia zamestnávateľov.
Rektor jednej z mála skutočných hviezdičiek na slovenskom vysokoškolskom nebi zopakoval výzvu začať konečne diferencovať financovanie vysokých škôl podľa ich skutočného výkonu - spolupráce s praxou, úspechov v aplikačnom výskume a uplatnení svojich absolventov. Ak financujeme vysoké školy z verejných zdrojov, treba precízne definovať očakávania, regulovať pravidlá a kontrolovať výsledky ich činnosti. Pokračovanie rovnostárstva vo financovaní a podkopávanie výchovy k technickým zručnostiam však naznačuje približovanie sa skôr gréckej, než čínskej ceste.
Zástupca združenia podnikateľov upozornil na čoraz intenzívnejšie kritizovanú priepasť medzi vysokými školami a trhom práce. Lepšia informovanosť o uplatniteľnosti absolventov a úspešných projektoch spolupráce firiem so školami by určite podnietila intenzívnejšie prepájanie týchto dvoch svetov. Zároveň by prispela k posunu motivácie vysokých škôl od náboru uchádzačov k výchove talentov v súlade s potrebami ekonomiky.
Práve v tomto duchu prezentoval zástupca tréningového centra istej americkej strojárenskej firmy mimoriadne úspešný projekt, prostredníctvom ktorého firma prispieva k modernizácii výučby na technických školách (čoskoro možno aj na Slovensku). Jedinečnosť projektu spočíva v systematickej spolupráci pri príprave učebných osnov, technickom vybavení škôl, tréningu učiteľov a prijímaní absolventov do práce. Kľúčom k úspechu je centrálne postavenie samotnej školy v akomkoľvek inovačnom projekte a v neposlednom rade motivačné podmienky pre pedagógov.
Okrem tradičných apelov na zobudenie sa politikov, otvorenie myslí vysokých škôl, angažovanosť firiem a zodpovedné rozhodovanie študentov (a ich rodičov) zaznela počas diskusie aj podnetná výzva voči médiám. Vraj úspech školy v aplikovanom výskume či jej absolventov pri rozbiehaní vlastného biznisu nie je pre našich redaktorov (a ich divákov?) dostatočne škandalózny na to, aby si zaslúžil čestné miesto v spravodajstve. Výsledkom je potom stav popísaný riaditeľom istej elektro-ex-priemyslovky na inom fóre, podľa ktorého naše najmenšie deti nechcú byť pánom učiteľom, zubárom či elektroinžinierom, ale iným „pánom" - celebritou ako sú tie, čo dominujú nášmu mediálnemu priestoru. Odtiaľ je už len krôčik k vysnívaniu si kariéry dnes rovnako intenzívne prezentovaných zástupcov rôznych zvieratiek...