Ako sa odraziť odo dna
Na zastavenie úpadku však stále chýba hybná sila - negociačne zdatný odborársky predák, jednoznačná vízia ministerstva školstva a voličská masa schopná zjednotiť sa na požiadavke "znormalizovať" rezort, ktorý predurčuje budúcu kvalitu života každého z nás.
Už aj prieskumy verejnej mienky postupne odzrkadľujú všeobecné presvedčenie o neschopnosti školstva reagovať na požiadavky doby a ekonomiky. Čo robí štát pre to, aby sa zastavil masový únik študentov do zahraničia? Aby zabránil odlivu mladých učiteľov zo školstva? Aby bola pedagogická kariéra realistickým smerovaním pre top študentov, nielen jednou z posledných možností pre sivý priemer?
Okrem katastrofálnych pracovných podmienok štát aktuálne ponúka učiteľom 45 percent toho, čo by mohli zarobiť na priemernej vysokoškolskej pozícii. A každoročne k tejto almužne veľkoryso pridá pár percent, však v čase krízy sú učitelia chránení pred úspornými opatreniami… Stále je to najnižšia úroveň v OECD (v Českej republike je to 54 percent). Ak chceme do školstva pritiahnuť takých učiteľov, akých si pre svoje dieťa predstavuje každý rodič, je nevyhnutné zvýšiť ich mzdu aspoň na 70 percent priemernej mzdy vysokoškolsky vzdelaného zamestnanca, teda okolo 1 200 eur.
V utorok sa predstavila nová iniciatívna skupina Učiteľ 2020. Ponúka súbor konkrétnych odporúčaní na systematické zvýšenie (aj mzdovej) atraktívnosti učiteľského povolania. Neoddeliteľnou súčasťou je požiadavka na radikálne zvýšenie miezd. Naším spoločným cieľom totiž nemôže byť 5 či 10 percent, ale aspoň 50-percentné zvýšenie. Pochopiteľne, nie v rámci už schváleného rozpočtu na budúci rok, ale ako záväzný prísľub vlády v strednodobom horizonte. Optimista by dúfal v splnenie cieľa do konca volebného obdobia, realista je presvedčený o jeho realizácii do roku 2020. Iná možnosť neexistuje. Ak dnešným maturantom nesľúbime radikálnu zmenu, je sci-fi očakávať, že sa na pedagogické fakulty začnú hlásiť tí, ktorých tam chceme a potrebujeme.
Sami si to komplikujeme
Dnes nejde o jednorazové zvýšenie pre nezáujmom a štrajkom vyčerpaných učiteľov. Je v záujme nás všetkých začať požadovať dlhodobé záväzky, na ktorých konci stojí kvalitný a motivovaný učiteľ a efektívnejšie využívanie každého eura v rozpočte rezortu. Áno, treba si priznať, že sa potrebné prostriedky nenájdu bez rovnomernejšieho rozdelenia normatívu medzi jednotlivé školy, vrátane stanovenia minimálneho počtu žiakov v triede.
Bežného učiteľa však vízia do roku 2020 nezaujíma. Chce razantné zvýšenie miezd čo najskôr, najlepšie už na budúci rok. Iba malá časť je zatiaľ pripravená počkať na systémovejšie riešenie a výmenou za nižší okamžitý rast mzdy požadovať záväzok postupného, no každoročného zvyšovania. Odborári, ktorí napriek nespokojnosti s doteraz uplatňovanou vyjednávacou stratégiou stále reprezentujú svoju členskú základňu, tak mohli dovoliť médiám zúžiť diskusiu na často spomínané handrkovanie "5 verzus 10". Požiadavky na navýšenie zdrojov v rezorte a ďalšie body ich pôvodného zoznamu zostali len neistou časťou programu.
Už sme si zvykli na blafovanie politikov v honbe za lacno zarobenými bodmi. Ešte tragickejším indikátorom stavu nášho školstva však bude, ak samotní učitelia ihneď nezačnú tlačiť na riešenia, ktoré presahujú horizont jednoročného rozpočtu a jedného volebného obdobia. Máme vôbec právo obviňovať politikov z neschopnosti prejaviť aspoň akú-takú kontinuitu, ak to od nich nepožadujeme?
A tak sa vláda môže postupne vyvliekať z povinnosti chlapsky sa popasovať s najakútnejšími problémami. Tie sa už tradične schovávajú pod headliny ako neatraktívnosť učiteľskej profesie, podvyživenosť rezortu, neefektívnosť využívania aj toho mála zdrojov či nesúlad s potrebami ekonomiky. Pritom jednofarebnosť vlády vytvorila historickú príležitosť utiahnuť kohútiky vysávačom zdrojov a presmerovať peniaze tam, kde spočíva základ úspechu výchovy budúcich elít tejto krajiny.
Ide o práva našich detí
Učitelia sú namiesto toho kŕmení kváziopatreniami typu definitíva, ktorá nie je ničím viac než konzervantom dnešnej nekvality. "Strana" si však dobre pozná svojho voliča. Z jej pohľadu ide o racionálny krok. Od občanov totiž stále nedostala jednoznačnú objednávku na systematické riešenie školského systému.
Ani dotlačenie vlády k tomu, že zvýšila svoju ponuku, však neznamená pre učiteľov výhru. Ani 10 percent by ňou nebolo. Prehrávame všetci a najmä naše deti. Každé jedno má právo na výchovu od učiteľa, ktorý je top absolventom svojej generácie. A nie na odkázanosť na neštátnu alternatívu, nehovoriac o tom, že neraz až za hranicami Slovenska.
Jedinou možnosťou je spojiť sa v boji za systematické skvalitnenie školstva, za zmeny, ktoré spravia z učiteľstva želanú kariérnu destináciu pre intelektuálnu špičku. Zjednotiť sa musia všetky dodnes roztrúsené skupinky - učitelia škôl všemožných zriaďovateľov, rodičia, odborná verejnosť.
Pokiaľ slovenská scéna funguje na zbieraní politických bodov, bez vytrvalého voličského tlaku vláda ochotne prekryje túto tému inými pseudoprioritami.
PS: Ak sa chcete pridať k snahe o vytvorenie podmienok na zrod kvalitného učiteľa pre každé dieťa do roku 2020, podpíšte aj Vy Otvorený list ministrovi školstva a predsedovi odborov.