Vyznanie závislej od edutainmentu

Autor: Lucia Kleštincová | 3.10.2018 o 13:40 | (upravené 3.10.2018 o 13:53) Karma článku: 10,01 | Prečítané:  10241x

Dorazí inšpiratívna zábava aj do nášho školstva? Alebo bude aj ďalšie desaťročia fungovať samospádom v modeli zavedenom Máriou Teréziou pre potreby priemyselných fabrík?

Som produktom postkomunistického školstva.  Naučilo ma disciplíne, rešpektu voči autoritám, odolnosti pri morení sa množstvom faktografie bez úplne zrejmých súvislostí a relevantnosti pre bežný život. A ako vidíte, naučilo ma aj hľadaniu pozitív na všetkom :-)

Zároveň je úplne jasné, že by som dnes nebola tam, kde som, keby som sa spoliehala len na štátom poskytované vzdelanie. Lepšie povedané, moji rodičia. Denne im vďačím za to, že mantra učiť sa - učiť sa - učiť sa  bola ich hlavná investičná priorita, pokiaľ to len tabuľkové platy dovoľovali. Na jazyky. Na šport. Na vzdelávacie tábory. Na štúdiá v zahraničí.

Nebola by som tam, kde som, keby som si hneď po skončení jedného kurzu nekupovala ďalší. Je to droga tak, ako chodenie do posilňovne či na chalupu.

Edutainment je môj wellness. Je to zábavný priemysel vnesený do tradične vážneho sveta vzdelávania dospelých. Sú to zážitky z osobného rozvoja s ľuďmi, ktorí sú od neho rovnako závislí a ochotní chodiť ho konzumovať na ktorýkoľvek koniec sveta. Predstavte si tri až sedem dní strávených so stovkami ľudí, ktorých ste v živote nestretli, ale v princípe ste si podobní. Pretože investujete do svojho rastu namiesto luxusných dovoleniek, topánok či technohračiek. Nechávate sa postrčiť mimo svoju zónu komfortu nielen pri skúmaní sveta, ale aj samých seba. Pretože  nehľadáte učiteľov kazateľov, ale lídrov.  Takých, čo sú na misii spoluvychovávať najlepších možných občanov pre spoločnosť našej budúcnosti.

V tradičnej škole vás to ani náhodou nenapadlo a ani by to asi nešlo.  Náš systém si stále cení fakty viac ako výchovu k hodnotám, poznaniu seba samého a schopnosti prakticky fungovať v absolútne nepredvídateľnom globalizovanom svete.  A to bez ohľadu na to, že fakty si vygooglite, ale schopnosť mať kritické myslenie a budovať vzťahy postavené na normálnej komunikácii už ťažšie.

A tak som si dala minulý týždeň ďalšiu dávku: 70 hodín immersive learningu počas štyroch dní  diskusií a aktivít s vyše štyristo ľuďmi z celého sveta. Všetci dizajnujúci svoje budúce vzdelávacie a coachingové programy, aby svoje poznanie mohli zdieľať ďalej. Interaktívne a funkčne zároveň. Spôsobom, ktorý vás vtiahne do hry bez štruktúry zabíjajúcej kreativitu, dobije energiou napriek nedostatku poriadneho spánku, vyprovokuje vás pozastaviť sa nad vzorcami vašej komunikácie. Bez toho, aby ste zomreli od nudy z uspávajúceho prednášateľa a bolestí z usedeného zadku.

Ak ste tiež  edutainment junkie   viete, čo je to chcieť zdieľať pocit oslobodenia, ktorý prináša. A takisto, čo je to za frustráciu vidieť zväčšujúci sa rozdiel medzi kvalitou výchovy dostupnej u nás a v krajinách, kde si uvedomujú, že bez prioritizácie školstva sa ľudstvo poženie tam, kam to nechce nikto okrem pár šialených pseudo-lídrov.

Aj preto ma pri návrate z každého takéhoto seminára premôžu zúfalé obavy z toho, ako sa Slovensko vzďaľuje od týchto trendov. Ako nezastaviteľnou rýchlosťou rastie priepasť medzi našim školstvom a trendmi, ktoré hýbu vzdelávaním vo svete.  Ak si ich neosvojíme, Slovensko nikdy nebude slušnou a konkurencieschopnou krajinou. Nebude mať talenty na inovovanie nášho hospodárstva. Nebude mať voličov schopných kritickej debaty o imigrácii. Nebude mať deti pripravené nájsť si na internete skutočnú pravdu a vytvoriť si vlastný job v ére robotov. Nebude mať manželky a manželov schopných mierumilovnej komunikácie a harmonických vzťahov.

Slovensko bude mať akurát tak občanov vyžívajúcich sa v paranoi z migrantov či moci zahraničných bánk nad ich hypotékami. Rovnako by však mali  panikáriť z krízy vzdelávania a komunikácie,  ktorá už u nás vo veľkom zúri.

A každý z nás by mal rozmýšľať, ako vieme zo svojej stoličky každý deň prispieť k šíreniu zmysluplnej výchovy okolo nás. Ako vďaka kombinácii excelentnosti a hravosti spraviť z osobného rozvoja hodnotu číslo 1 aj na Slovensku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Komentár Zuzany Kepplovej

Mal Kočner Glváča na diaľkové ovládanie?

Zsuzsová s Glváčom je možno podobná schéma ako Trošková u Fica.


Už ste čítali?