Teoreticky by mohlo. Lenže Slovákov je v Európskej komisii o tretinu menej než by Slovensko ako malý členský štát mal proporčne mať. Preto si ani nebude mať z čoho vyberať. Záleží na tom niekomu?
(Ak poznáš manželský trojuholník Komisie, Rady a Parlamentu, preskoč odsek :)) Európska komisia je tá inštitúcia, ktorá má právo predkladať návrhy európskej legislatívy orgánom, ktoré ju potom prijímajú (Rada a Európsky parlament). Chlebom a soľou úradníkov je zastupovanie celoeurópskych záujmov. Aj presadzovanie národných záujmov má v inštitúciách svoje miesto (hlavne v Rade a Parlamente, ale aj vo Výbore regiónov a Ekonomickom a sociálnom výbore).
Krajiny, ktoré majú zmysluplné stratégie na podporu svojich krajanov v európskych inštitúciách priznávajú, že rozloženie strategických postov má vplyv na úspech ich diplomatického úsilia. Hoci euroúradníci pracujú pre všetkých 28 členských štátov, ich národná identita má samozrejme prirodzený vplyv na to, ako pristupujú k tvorbe tej ktorej politiky. A preto je pochopiteľné, že Komisia chce dosiahnuť rovnomerné zastúpenie národností vo svojich radoch. “Zjednotení v rôznorodosti” prinášame so sebou svoje hodnoty a historické skúsenosti. A pripravujeme návrhy, ktoré posúvajú Európu vpred, zohľadňujúc národné špecifiká.
Takže nie je jedno, koľko Slovákov má možnosť priamo k tomuto procesu prispieť. A oproti zastúpeniu iných národností je nás pomerne málo. (Ak ťa nebavia čísla, preskoč odsek :)) Za posledné roky sa nám podarilo dosiahnuť 1,2%-né zastúpenie v radoch Európskej komisie (slovom 396 Slovákov a Sloveniek k januáru 2018. Viď obrázok na konci.). Čo viac menej zodpovedá aj slovenskému podielu na obyvateľstve EÚ. Ale keďže Komisia sa to snaží kompenzovať vyšším zastúpením menších štátov, rada by nás v radoch zamestnancov mala o tretinu viac - 1,8%.
Tých takmer 400 Slovákov je ako kvapka v mori medzi niečo vyše 32-tisíc euroúradníkmi. Ak sa vám to zdá veľa, vedzte, že toto číslo zahŕňa úradníkov, ktorí slúžia pol miliarde obyvateľov v 28 členských štátoch. Sú to experti na verejné politiky, právnici, výskumníci či tlmočníci zabezpečujúci dostupnosť všetkých dokumentov pre všetkých Európanov. Pre porovnanie, taká parížska radnica má 49-tisíc zamestnancov…
Každopádne problém nie je len v absolútnych číslach, ale aj v minimálnom zastúpení Slovákov na politicky strategických miestach. Je to aj kvôli tomu, že od nášho vstupu do EÚ stále ubehlo krátko času na dostatočný postup Slovákov nahor hierarchickým rebríčkom. Pri existujúcich pravidlách to trvá približne 15 rokov, kým sa z najnižšej úrovne vypracujete na vedúceho odboru s približne 20-členným tímom.
Preto je aj po 14 rokoch slovenského členstva v únii komunita vysokopostavených úradníkov, ktorí museli prejsť náročnými vstupnými konkurzmi, veľmi malá. Toto sú najvyššie postavení Slováci a Slovenky v Komisii:
Vladimír Šucha je generálny riaditeľ Spoločného výskumného centra Európskej komisie (predstavte si európsku SAV-ku, akurát že sídli na šiestich adresách v piatich krajinách a má vyše tri tisícky výskumníkov). Pôvodným povolaním vedec a profesor geológie je náš najvyššie postavený európsky úradník. Nad nepolitickou pozíciou generálneho riaditeľa je už iba politická funkcia komisára.
Katarína Mathernová je naša “jednotka”, t.j. najvyššie postavená žena. Zástupkyňa generálneho riaditeľa riaditeľstva komisie pre susedskú politiku a rozširovanie.
Na úrovni riaditeľov, ktorých je pod generálnym riaditeľom zvyčajne len niekoľko (tak 3-10) a majú pod sebou stovky zamestnancov, je riaditeľkou len Eva Beňová v Úrade pre vydávanie publikácií EÚ a Miroslav Adamiš v riaditeľstve pre preklady.
Na nižšej úrovni riadenia má Slovensko niekoľkých šéfov a šéfiek odborov (tak na prsty dvoch rúk). Zďaleka tak nemáme dosť zástupcov, aby sme mali proporčné zastúpenie na dôležitých miestach v komisii.
Podobne skromný je náš príbeh aj z rôznych iných uhlov pohľadu. Napríklad z hľadiska sektorových priorít. Alebo podľa miery zastúpenia v kabinetoch komisárov, ktorí predurčujú politické smerovanie nových iniciatív Komisie. Alebo v počtoch národných expertov, ktorí sú dočasne vyslaní z našich ministerstiev do Európskej komisie.
Dôvody sú rôzne. Moji šampióni sú:
Veľa Slovákov by aj chcelo, ale málokto dokáže prejsť extrémne náročným výberovým procesom (o viackolových tzv. “EPSO testoch” inokedy). Pre tých z vás, ktorí to skúsili, mám otázku: čo by vám na vašej ceste do inštitúcii pomohlo? Komu sa niekedy podarilo získať akúkoľvek podporu pri príprave na výberové konania od ministerstva zahraničných vecí či školstva?
Tým, ktorí už sú vo “vnútri”, sa podarí stúpať po hierarchickom rebríčku aj vďaka politickej podpore. To platí nielen pre Slovákov, ale pre všetky národnosti. Čo robia na podporu slovenských talentov naše Stále zastúpenie pri EÚ v Bruseli, alebo kabinet nášho komisára?
Ďalším kameňom úrazu je vysielanie slovenských úradníkov do Bruselu v rámci rôznych foriem krátkych aj dlhých stáží. To nie je priorita už absolútne pre nikoho. A tak, ak sa ako slovenský úradník snažíte o prepojenie slovenskej a bruselskej administratívy, narážate na množstvo finančných či administratívnych bariér. A ak sa aj v systéme vyskytne výnimka potvrdzujúca pravidlo, po návrate domov je vaša integrácia utrpenie.
Denne sa rozprávam s bývalými spolužiakmi, stážistami, absolventmi či úradníkmi, ktorí sú excelentne pripravení, motivovaní a túžia po príležitosti reprezentovať Slovensko pri formovaní Európy. Ich podpora nie je ani tak o peniazoch. Na začiatok by stačilo pomenovať zvýšenie zastúpenia Slovákov v inštitúciách ako prioritu, a trochu kreativity v hľadaní rôznych foriem podpory. Napríklad vytvoriť kanál na prepájanie záujemcov s tými z nás, ktorí už v inštitúciách sme. Vieme poradiť, ako na to. Je jasné, že je v záujme nás všetkých, aby v európskych inštitúciách bolo čo najviac slovenských talentov. Aby si potom lídri ako je aj náš komisár Šefčovič mali z čoho vyberať.