Export tovarov a služieb tvorí 96% nášho HDP. Zároveň 85% exportu smeruje do iných krajín EÚ. A tak čím viac vonkajšie vplyvy ako Trumpove clá či Brexit hýbu európskou ekonomikou, tým viac to pocítia aj Slováci na svojich platoch, cenách potravín či paliva v aute. Parafrázujúc slávny výrok Metternicha, ak si Európa kýchne, Slovensko dostane chrípku. Dôležitou otázkou pre nás všetkých na Slovensku preto je, ako rýchlo vedia politici a ich poradcovia pochopiť, čo sa pod ich rukami deje. Aké im systém poskytuje podmienky na to, aby mohli na ekonomické šoky reagovať rýchlo a zodpovedne?
V tejto chvíli nemáme na to ani zďaleka vytvorené predpoklady. A to v čase, keď DM drogéria či Martinus vedia lepšie predpovedať, o aké produkty mám záujem, než ja sama. Keď LinkedIn alebo Profesia.sk vedia viac o trendoch v zamestnanosti, než naše úrady práce. Keď siete co-workingových hubov majú lepší prehľad o inovačnej kapacite krajiny než naše investičné agentúry.
Podobne ako iné krajiny, v roku 2018 by malo Slovensko vedieť predpovedať vývoj trhu podobne, ako vedia komerčné koncerny vyhodnotiť správanie sa zákazníkov. Z rôznych dôvodov však chýbajú správne dáta, technológie a šikovní ľudia na ich spracovanie. A to podmieňuje každodennú realitu nás, tvorcov verejných politík, či už na národnej alebo európskej úrovni.
Vezmime si ako príklad jednu z mojich “obľúbených” tém, pripravenosť na Brexit. Kto vie zodpovedne povedať, čo sa v skutočnosti dnes deje v slovenskej / britskej / európskej ekonomike? Z anekdotických rozhovorov s firmami či investormi vieme odčítať čo to o vplyve referenda o Brexite na britskú ekonomiku, rozhodovanie firiem o zotrvaní v Londýne, či komplikáciách pri zamestnávaní expertov. Napriek tomu, vždy istú dobu trvá, kým sa podobné trendy spracujú do oficiálnych štatistík a pristanú na stole úradov, ktorých zodpovednosťou je zmierniť prípadné šoky britského odchodu z EÚ.
V Európskej komisii preto pracujem práve na tom, ako modernizovať zdroje dát, na základe ktorých sa robia čoraz dôležitejšie rozhodnutia o našej ekonomike. Dnes už nestačí spoliehať sa na oficiálne údaje štatistických úradov, ktoré odrzkadľujú len časť reality a prichádzajú relatívne oneskorene.
Pred pár týždňami som preto zorganizovala vôbec prvé stretnutie s expertmi z členských štátov, na ktorom sme brainstormovali o príčinách, symptómoch a možných riešeniach:
Ako nám rôzne typy dát a umelá inteligencia vedia ukázať, čo sa v skutočnosti deje v ekonomike v reálnom čase? Napríklad, v akom stave je výstavba či ťažba surovín? Ako putujú komponenty naprieč dodávateľskými reťazcami? Prečo niektoré dodávky tovaru neprúdia tak plynulo, ako by mohli?
Ako vieme čo najskôr odhaliť tie tovary, ktoré sú v predaji, ale nie sú v súlade s legislatívou? Ideálne bez toho, aby sme museli čakať na výsledky národnej inšpekcie...
Ako čo najlepšie pochopiť, aké bariéry brzdia predaj naprieč krajinami EÚ? A to neplatí len pre pohyb tovarov, ale aj pre predaj služieb, ktoré tvoria obrovský podiel na hodnote obchodovaných tovarov (doprava, poistenie, inštalácie, právne či reklamné služby). A nehovoriac o voľnom pohybe ľudí, ktorého zmysluplné sledovanie je dnes na vnútornom trhu mimoriadne komplikované. Kde čelia podnikatelia zbytočným papierovačkám alebo prehnaným kritériám, ktoré by už v EÚ nemali existovať?
Toto sú príklady situácií, kde by nám kvalitnejšie mikrodáta vedeli radikálne pomôcť vylepšiť pravidlá fungovania vnútorného trhu, a tým ho zefektívniť. Samozrejme, nie je to len o inteligentnejšom používaní dát. Táto téma zasahuje do samotného DNA fungovania štátu. Zaoberáme sa aj tým, čo to znamená pre procesy na úradoch, pre ochranu súkromia, ako zabezpečiť férové a etické používanie dát a technológií pre potreby verejných politík.
Samozrejme, že je to komplikované. Na jednej strane, zástupcovia inovačných firiem tvrdia, že biznisom zbierané dáta sú ich vlastníctvom a nemajú najmenší dôvod ich zdieľať s regulačnými úradmi (hoci technológie umožňujú ich anonymizáciu atď.). Tí s väčšou spoločenskou zodpovednosťou si uvedomujú, že štát nemá šancu flexibilne reagovať na realitu v spoločnosti, ak mu ju hráči neumožnia efektívne spoznať. Úradníci zas bijú na poplach, pretože v podmienkach tradičného systému nemajú šancu zvrátiť reputáciu pomalej reakcieschopnosti. A pridávajú sa ďalšie komplikácie ako napríklad otázky spojené s GDPR, blockchain bublinou či nedostatkom digitálnych a analytických zručností na úradoch.
Jeden zo šéfov jednej z najväčších konzultačných firiem na svete McKinsey nám na našom poslednom stretnutí povedal, že podľa ich odhadov európska verejná správa využíva len 10-20% potenciálu, ktorý dáta ponúkajú pre modernizáciu policy procesu. A to z dvoch dôvodov: pre roztrúsenosť dát naprieč izolovanými úradmi a nedostatok kvalitných analytikov.
Táto téma zasahuje do samotného DNA fungovania členských štátov. Otvárať nové témy, ktoré ju transformujú v základoch, nikdy nie je jednoduché.
Ak ste zvedaví na to, či sme sa s členskými štátmi vôbec na niečom dohodli, prečítajte si pokračovanie tohto blogu na mojom webe.
