Vieme, čo sa deje v našej ekonomike?

Autor: Lucia Kleštincová | 26.11.2018 o 17:00 | Karma článku: 1,51 | Prečítané:  412x

O tom, ako obuvníkov syn chodí bosý. Alebo ako štát podporujúci rozmach dátovej revolúcie nie je schopný využiť túto zlatú baňu pre modernizáciu samého seba.

Export tovarov a služieb tvorí  96% nášho HDP. Zároveň  85% exportu  smeruje do iných krajín EÚ. A tak čím viac vonkajšie vplyvy ako Trumpove clá či Brexit hýbu európskou ekonomikou, tým viac to pocítia aj Slováci na svojich platoch, cenách potravín či paliva v aute. Parafrázujúc slávny výrok Metternicha, ak si Európa kýchne, Slovensko dostane chrípku. Dôležitou otázkou pre nás všetkých na Slovensku preto je, ako rýchlo vedia politici a ich poradcovia pochopiť, čo sa pod ich rukami deje. Aké im systém poskytuje podmienky na to, aby mohli na ekonomické šoky reagovať rýchlo a zodpovedne?

V tejto chvíli nemáme na to ani zďaleka vytvorené predpoklady. A to v čase, keď DM drogéria či Martinus vedia lepšie predpovedať, o aké produkty mám záujem, než ja samaKeď LinkedIn alebo Profesia.sk vedia viac o trendoch v zamestnanosti, než naše úrady práce. Keď siete co-workingových hubov majú lepší prehľad o inovačnej kapacite krajiny než naše investičné agentúry.

Podobne ako iné krajiny, v roku 2018 by malo Slovensko vedieť predpovedať vývoj trhu podobne, ako vedia komerčné koncerny vyhodnotiť správanie sa zákazníkov. Z rôznych dôvodov však  chýbajú správne dáta, technológie a šikovní ľudia na ich spracovanie. A to podmieňuje každodennú realitu nás, tvorcov verejných politík, či už na národnej alebo európskej úrovni.

Vezmime si ako príklad jednu z mojich “obľúbených” tém, pripravenosť na Brexit. Kto vie zodpovedne povedať, čo sa v skutočnosti dnes deje v slovenskej / britskej / európskej ekonomike? Z anekdotických rozhovorov s firmami či investormi vieme odčítať čo to o vplyve referenda o Brexite na britskú ekonomiku, rozhodovanie firiem o zotrvaní v Londýne, či komplikáciách pri zamestnávaní expertov. Napriek tomu, vždy istú dobu trvá, kým sa podobné trendy spracujú do oficiálnych štatistík  a pristanú na stole úradov, ktorých zodpovednosťou je zmierniť prípadné šoky britského odchodu z EÚ.

V Európskej komisii preto pracujem práve na tom, ako modernizovať zdroje dát, na základe ktorých sa robia čoraz dôležitejšie rozhodnutia o našej ekonomike. Dnes už nestačí spoliehať sa na oficiálne údaje štatistických úradov, ktoré odrzkadľujú len časť reality a prichádzajú relatívne oneskorene. 

Pred pár týždňami som preto zorganizovala vôbec prvé stretnutie s expertmi z členských štátov, na ktorom sme brainstormovali o príčinách, symptómoch a možných riešeniach:

  • Ako nám rôzne typy dát a umelá inteligencia vedia ukázať, čo sa v skutočnosti deje v ekonomike v reálnom čase? Napríklad, v akom stave je výstavba či ťažba surovín? Ako putujú komponenty naprieč dodávateľskými reťazcami? Prečo niektoré dodávky tovaru neprúdia tak plynulo, ako by mohli?

  • Ako vieme čo najskôr odhaliť tie tovary,  ktoré sú v predaji, ale nie sú v súlade s legislatívou? Ideálne bez toho, aby sme museli čakať na výsledky národnej inšpekcie...

  • Ako čo najlepšie pochopiť,  aké bariéry brzdia predaj naprieč krajinami EÚ?  A to neplatí len pre pohyb tovarov, ale aj pre predaj služieb, ktoré tvoria obrovský podiel na hodnote obchodovaných tovarov (doprava, poistenie, inštalácie, právne či reklamné služby). A nehovoriac o voľnom pohybe ľudí, ktorého zmysluplné sledovanie je dnes na vnútornom trhu mimoriadne komplikované. Kde čelia podnikatelia zbytočným papierovačkám alebo prehnaným kritériám, ktoré by už v EÚ nemali existovať?

Toto sú príklady situácií, kde by nám kvalitnejšie mikrodáta vedeli radikálne pomôcť vylepšiť pravidlá fungovania vnútorného trhu, a tým ho zefektívniť. Samozrejme, nie je to len o inteligentnejšom používaní dát. Táto téma zasahuje do samotného DNA fungovania štátuZaoberáme sa aj tým, čo to znamená pre procesy na úradoch, pre ochranu súkromia, ako zabezpečiť férové a etické používanie dát a technológií pre potreby verejných politík. 

Samozrejme, že je to komplikované. Na jednej strane, zástupcovia inovačných firiem tvrdia, že biznisom zbierané dáta sú ich vlastníctvom a nemajú najmenší dôvod ich zdieľať s regulačnými úradmi (hoci technológie umožňujú ich anonymizáciu atď.). Tí s väčšou spoločenskou zodpovednosťou si uvedomujú, že  štát nemá šancu flexibilne reagovať na realitu v spoločnosti, ak mu ju hráči neumožnia efektívne spoznaťÚradníci zas bijú na poplach, pretože v podmienkach tradičného systému nemajú šancu zvrátiť reputáciu pomalej reakcieschopnosti. A pridávajú sa ďalšie komplikácie ako napríklad otázky spojené s GDPR, blockchain bublinou či nedostatkom digitálnych a analytických zručností na úradoch.

Jeden zo šéfov jednej z najväčších konzultačných firiem na svete McKinsey nám na našom poslednom stretnutí povedal, že podľa ich odhadov európska verejná správa využíva len 10-20% potenciálu, ktorý dáta ponúkajú pre modernizáciu policy procesu. A to z dvoch dôvodov: pre roztrúsenosť dát naprieč izolovanými úradmi a nedostatok kvalitných analytikov. 

Táto téma zasahuje do samotného DNA fungovania členských štátov. Otvárať nové témy, ktoré ju transformujú v základoch, nikdy nie je jednoduché.

Ak ste zvedaví na to, či sme sa s členskými štátmi vôbec na niečom dohodli, prečítajte si pokračovanie tohto blogu na mojom webe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.


Už ste čítali?