Školy a firmy spojte sa!

Autor: Lucia Kleštincová | 15.4.2011 o 14:20 | (upravené 15.4.2011 o 14:59) Karma článku: 4,75 | Prečítané:  1340x

Kritika nedostatočného prepojenia výučby na prax je už štandardnou súčasťou diskusie o slovenskom školstve. Už menej sa hovorí o tom, že v záujme jeho skvalitnenia je v podstate jedno, kto spraví prvý krok k partnerstvu. Je najvyšší čas opustiť nezmyselné diskusie štýlu „školy sa odmietajú otvoriť vonkajšiemu svetu," resp. „firmy zo spolupráce so školami nič okrem dodatočných nákladov nemajú". Oba postoje nič neriešia v čase, keď zamestnávatelia urgujú zreálnenie prípravy študentov na vstup na trh práce, keď školy deklarujú záujem spolupracovať s expertmi z praxe, a keď existuje množstvo overených modelov na efektívnu realizáciu tejto spolupráce.

Pesimisti nerezignujte. Po rokoch ignorácie sa objavuje svetielko nádeje v prepájaní svetov vzdelávania a práce. Inšpiratívne „best practices" dlhodobo rezonujú na celoeurópskej úrovni (napr. na bruselskom University-Business Forum), ale v poslednej dobe aj v kruhu slovenských pedagógov, podnikateľov a štátnych úradníkov (napr. na nedávnom CSR fóre Trendu). Otázkou zostáva, ako túto jednoznačne win-win spoluprácu zintenzívniť u prvých lastovičiek a spopularizovať u váhajúcich. Vďakabohu netreba pri jej zdôvodňovaní objavovať teplú vodu.

Odkaz európskych diskutérov je jasný: podnikateľská komunita ako hlavný odberateľ musí mať možnosť vyjadriť svoju (ne)spokojnosť a ovplyvniť smerovanie vzdelávacieho systému. Školy volajúce po väčšej autonómnosti a finančnej podpore musia akceptovať ich neoddeliteľný doplnok: transparentnosť a zodpovednosť za kvalitu výstupu. Štát sa nesmie večne zaoberať len kvantitatívnou stránkou tvorby pracovných miest, ale preorientovať pozornosť na kvalitatívny aspekt zamestnateľnosti pracovnej sily na pozíciách s čo najvyššou pridanou hodnotou. Každý pritom musí začať sám od seba.

Pokiaľ ide o školy, či už stredné alebo vysoké, verím, že stačí natiahnuť ruku. Zamestnávatelia ich študentov určite nájdu kapacity na spojenie síl v prospech spoločného cieľa: optimálne pripravených absolventov. Ideálne by mal každý zamestnávateľ kritizujúci nedostatočný praktický rozmer vzdelávania sprístupniť časť tajomstiev každodenného fungovania svojho podniku študentom. Nech môžu na vlastnej koži zažiť rutinu konkrétneho odvetvia, čo je omnoho prínosnejšie ako hodiny teoretizovania. Jasné, že každá stáž je do istej miery zaťažujúca vzhľadom na komplikovanosť procesov, bezpečnostné riziko či vyťaženosť zamestnancov - potenciálnych mentorov. Bez kompromisov však budú tí istí kritici nútení naďalej prijímať kandidátov, ktorých adaptácia či dokonca rekvalifikácia ich stojí nemalé peniaze. Netreba hneď realizovať komplikované projekty zostavovania vlastných študijných odborov či vzdelávacích klubov pre deti. Na začiatok stačí prijať stážistu, diplomanta či umožniť študentovi stráviť inšpiratívny deň so šéfom po vzore našich celebrít.

Štát sa štandardne spolieha na osvietenosť škôl a podnikov s tým, že ak chcú, programy finančnej podpory týchto aktivít si nájdu. V situácii slabej pripravenosti absolventov na prax však nestačí ponechať budovanie znalostnej ekonomiky na čistú filantropiu. Praktický rozmer štúdia musí byť povinnou súčasťou študijných plánov. Či už v podobe kreditmi ohodnotených stáží, dobrovoľníctva alebo iných programov na doplnenie kariérneho rozvoja doma a v zahraničí. Ministerstvo školstva sa chystá intenzívnejšie podporovať spoluprácu tohto druhu na úrovni odborného vzdelávania. Spásonosný to krok, najmä  keď sa pozrieme na žalostný stav bývalých priemysloviek, jedného z mála ako-tak kvalitných článkov slovenského školstva. Ešte tak vidieť tlak na otvorenie sa vysokých škôl praxi v čerstvom návrhu novely vysokoškolského zákona...

Globalizácia totiž znamená aj globálny boj o talenty. Klesajúca kvalita nášho školstva preto v očiach mladých indikuje neperspektívnosť odbornej prípravy a šancí na následné uplatnenie. No a odchody slovenských mozgov za kvalitnejšou prípravou do zahraničia predstavujú posledný klinec do rakvy snahám o obnovenie udržateľného rastu bývalého stredoeurópskeho tigra.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?